Podmienkou reštrukturalizácie tohto úveru je „áno“ všetkých štátov EÚ. Ak ho Írsko získa, usporí na úrokoch okolo 400 miliónov eur ročne. Pri rokovaní v Bundestagu vládna koalícia výmenou za súhlas žiadala írsku vládu reformovať svoju daňovú politiku, z ktorej profitujú nadnárodné korporácie, predovšetkým firmy z USA.
Tlak EÚ na Írsko, aby skončilo s niektorými daňovými praktikami, nie je nový. Pri rokovaniach o záchrannom úvere vláda v Dubline odolala tlaku zvýšiť 12,5-percentnú daň pre podniky, ktorá je spomedzi všetkých štátov EÚ najnižšia. Európska organizácia na podporu súťaže ECN najnovšie žiada Írsko ukončiť kontroverznú daňovú schému známu ako „double Irish“. Tá umožňuje firmám ako Google, Microsoft a pod. vyviezť nezdanený zisk z Írska do daňových rajov. EK zatiaľ vyšetruje iný druh daňového zvýhodnenia, ktoré poskytlo Írsko spoločnosti Apple, ako možnú nedovolenú štátnu pomoc.
Mnohé americké firmy využívajú Írsko, ale aj Veľkú Britániu v snahe vyhnúť sa 31,3¤% podnikovej dani v USA. Nepomáha, že prezident USA je ostrým kritikom takýchto praktík a že takéto firmy označuje za nevlastenecké.
Zdá sa však, že tentoraz je tlak taký silný, že Írsko bude musieť aspoň čiastočne ustúpiť. Dublin sa nehodlá vzdať svojej 12,5% dane pre podniky, ktorá je preň posvätnou. Tvrdí, že je ich „základom prosperity a stability“ a „nikdy nebude predmetom diskusie“. Pri predkladaní návrhu štátneho rozpočtu na rok 2015 však minister financií Michael Noonan zdôraznil, že napriek tomu, že 1 100 nadnárodných spoločností v štáte zamestnáva 166-tisíc ľudí, musel pod medzinárodným tlakom prijať záväzok ukončiť daňovú schému „double Irish“. Pre nové firmy bude táto schéma zrušená od 1. 1. 2015, pre ostatné začína bežať prechodné obdobie, ktoré sa skončí v roku 2020.
Medzinárodný tlak nepostačil, aby otupil odpor advokátov tejto a iných schém, ktoré umožňujú podnikať v Írsku takmer bez platenia daní, resp. platiť iba dane na bezkonkurenčne nízkej úrovni. Vyjadrenie odchádzajúceho európskeho komisára pre zdaňovanie Algirdasa Šemetu, ktorý varoval, že írsky daňový dumping je iniciátorom daňovej súťaže, ktorá podkopáva európsky ekonomický a sociálny model, označujú za nezmysel. Citujú lídra skupiny U2 Bono Voxa, podľa ktorého daňová súťaž priniesla Írsku jedinú prosperitu, ktorú kedy zažilo.
Daňovú konkurenciu pokladajú za rovnako dôležitú ako trhovú konkurenciu a odvolávajú sa pri tom na zakladateľa modernej politickej ekonómie Adama Smitha. Trhová konkurencia – ako jeden z prvkov trhového mechanizmu – však zabezpečuje efektívne rozmiestňovanie kapitálu a je jedným zo základných faktorov bohatstva národov, ktorého príčiny vo svojom diele analyzoval Smith. Konkurencia na voľnom trhu pôsobí v prospech spoločnosti ako celku, veril. Naopak, daňová konkurencia skresľuje trhové podmienky pri investičných rozhodnutiach, je namierená proti tlaku na rast produktivity a je vo všeobecnosti výhodná pre firmy, a nie pre spoločnosť ako takú.
Bývalý český premiér a neskôr európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnosť príležitostí Vladimír Špidla argumentuje – a zrejme nie je jediný – že daňové a odvodové zaťaženie pod 30 % HDP ohrozuje demokraciu. V Írsku je na úrovni 27 % HDP, po daňovej reforme v SR v roku 2004 kleslo na 28¤% a dodnes je blízko k 30 % z HDP. O úrovni demokracie môžeme viesť polemiky. Isté však je, že nízke dane pre korporácie a vysokopríjmovú skupinu sa alebo kompenzujú zvyšovaním DPH a/alebo znamenajú škrty sociálnych výdavkov a výdavkov na služby vo verejnom záujme, na ktoré je odkázaná nízko- a strednopríjmová väčšina. Pritom i tieto výdavky sú hlavne financované z priamych a nepriamych daní, ktoré hradia fyzické osoby, a nie z podnikových daní. V Slovenskej republike sa na daňových príjmoch podieľajú viac ako troma štvrtinami fyzické osoby a iba zvyškom podniky. V Írsku, kde je DPH 23¤% a daň podnikov ešte nižšia, je tento nepomer ešte väčší.
Nízke dane pre korporácie má Írsko od polovice 90. rokov. Či iba im vďačí „írsky tiger“ za dobehnutie a predbehnutie európskeho priemeru HDP na hlavu zo 78% v roku 1990 na 120% pred vypuknutím krízy, je však otázne. Írsko je odo dňa vstupu do EÚ čistým prijímateľom európskych fondov a zostane ním do konca nového plánovacieho obdobia 2020. Je preto isté, že bez štedrého prispievania daňových poplatníkov z ostatných členských štátov EÚ, ktorí sú čistými donormi, by nebolo tam, kde bolo pred krízou a ani kde je dnes.