Podľa Svetovej banky však nárast ekonomiky Nemecka za posledných dvadsať rokov zaradil spolkovú republiku na 150. miesto v rámci 166 štátov! Pokiaľ ide o produktivitu v rokoch 2007 až 2012, zvyšovala sa priemerne iba o 0,3 percenta ročne. Na porovnanie, v Dánsku rástla o 0,5, v Rakúsku o 0,7, v Austrálii o 1,3, v USA o 1,5 a v Južnej Kórei o 3,2 percenta. Zapríčinila to nízka úroveň investícií. Celkovo čisté investície padli z 23 percent HDP v roku 1990 na dnešných 17 percent.
Niekto môže namietať: „Ale akú nízku majú Nemci nezamestnanosť – len 4,9 percenta!” Niet pochýb, že HARTZ IV úžasne znížil oficiálny počet ľudí bez práce. Nie však tvorbou pracovných miest ani rozvojom, ale vytvorením novej kategórie obyvateľstva – 7,4 milióna chudobných, ktorí pracujú 16 hodín denne za 450 eur mesačne, s mizivou šancou sa z tejto situácie dostať.
Prečo sa však potom Nemecko považuje za vzor pre všetky „nepodarené“ krajiny, akou je aj Grécko? Odpoveď nájdeme v knihe Nemecké ilúzie od riaditeľa Inštitútu ekonomických výskumov Marcela Fratzschera. Reforma HARTZ IV umožnila stlačiť dolu platy, ktoré zostávajú i dnes na tej istej úrovni ako v roku 1990. To vysvetľuje, prečo je na tom napriek všetkému nemecký vývoz dobre.
Okrem toho v čase, keď Nemecko znižovalo platy a vnútornú spotrebu, inde sa pred rokom 2008 uskutočnili spotrebné injekcie, napríklad v USA, Grécku, Taliansku a Španielsku. Ľudia nakupovali vďaka výhodným pôžičkám predmety, ktoré Nemci nemohli spotrebovať. Skončilo sa to nástupom globálnej finančnej krízy. V nákupoch však pokračovala Čína – luxusné autá, drahé stroje do tovární… Teraz sa aj to končí, lebo Čína prechádza tiež na cestu ekonomického poklesu.
Roztržka s Ruskom prináša čím ďalej, tým väčšie straty pre nemeckú ekonomiku a tak sa situácia v celej eurozóne bude ďalej zhoršovať. Budúcnosť sa kryštalizuje ako strašná pre nemeckých zamestnancov aj podnikateľov, ak už neodišli investovať napríklad na Ďaleký východ alebo do Texasu (ako BASF).