Najčastejšie sa pre objasnenie tejto situácie spomína teória hier, ktorá vraj názorne vysvetľuje, čo sa odohráva. Napriek svojej zdanlivej deskriptívnosti však tieto hry opisovali problém veľmi povrchne až nepravdivo.
Kura či sokol a holubica
V roku 1988 publikoval Robert Putnam jednu zo svojich najznámejších prác, kde argumentoval, že pre pochopenie rokovaní medzi dvoma krajinami treba situáciu analyzovať cez dve úrovne: domácu a medzinárodnú. Pri bližšom pohľade na rokovania Atén s veriteľmi sa však do popredia dostáva ešte jeden dôležitý aktér: Európska únia. Tá vytvára tretiu, nadnárodnú úroveň, na ktorej háji svoje záujmy.
Za predpokladu, že všetci zainteresovaní uvažujú racionálne, čo podľa slov gréckeho ministra financií Janisa Varufakisa platí, Putnamov koncept lepšie pomôže zachytiť domáce a medzinárodné premenné, ako by to bolo v jednoduchej hre.
Najčastejšie sa v tejto súvislosti spomína Hra na kura (Ggame of chicken), tiež známa ako Hra sokol – holubica (Hawk-dove game). Je modelom konfliktu medzi dvoma hráčmi. Predstavte si oproti sebe dve autá, pričom sú rovnako vzdialené od zúženej cesty, ktorá má priestor pre bezpečný prechod len jedného z nich. Aby jedno auto mohlo prejsť, druhé musí zastaviť. Auto, ktoré zastaví, prehrá, lebo stratí drahocenný čas, a teda je tým bojazlivým kuraťom. Ak však nezastaví ani jedno z nich, príde ku kolízii a prehrajú obe.
Ak Grécko ustúpi, jeho predstavitelia stratia kredibilitu na národnej scéne, čo si z hľadiska svojho politického mandátu nemôžu dovoliť. To isté platí aj pre Nemecko, ktoré je akoby hlasom veriteľov a hlavným odporcom gréckych návrhov. Ak však nik neustúpi, obe strany stratia, keďže Grécko s najväčšou pravdepodobnosťou skrachuje.
Hra na kura však zobrazuje situáciu iba na jednej jednoduchej úrovni a prípadné dôsledky rozhodnutí jej aktérov. Výhra na domácej scéne (neustúpenie požiadavkám veriteľov) je pre Grécko prehrou na scéne medzinárodnej, čo sa následne premietne do bankrotu krajiny. Víťazstvo by sa tak stalo len Pyrrhovo.
Dvojúrovňová analýza
Okrem toho, že obaja aktéri rozlične vnímajú odmeny z jednotlivých krokov a cieľov, do úvahy sa v jednoúrovňovej hre berie iba limitovaný počet preferencií a neznámych. Práve Putnam ponúkol o jeden krok viac.
Podľa neho proces medzinárodných vyjednávaní prebieha vo dvoch fázach: rozhovory na medzinárodnej úrovni a diskusie na národnej úrovni o prijateľnosti medzinárodnej dohody. K medzinárodnej dohode teda príde, ak medzinárodný návrh spadá do sféry národných preferencií. Obe úrovne preto musia nájsť prienik – spoločný bod.
V zásade platia dve pravidlá. Po prvé, čím viac výhod prináša medzinárodný návrh pre obe strany, tým pravdepodobnejšie sa dosiahne dohoda. Po druhé, čím väčšia je sféra národného záujmu (čím väčšia je benevolencia krajiny voči požiadavkám druhej), tým viac si môže druhá strana vypýtať a tým viac s prvou stranou manipulovať.
Až do minulého piatka druhý bod neplatil. To stačilo na to, aby neprišlo k prieniku. Berlín neprejavoval vôľu poddať sa požiadavkám Atén, ktoré považuje za neprípustné. Rovnako to bolo aj s Gréckom. V súčasnosti sa čaká, čo ponúkne na revanš za štvormesačné predĺženie pôžičky. Dohoda by bola pre obe krajiny výhodná, ale pre každú len za vlastných, rozdielnych podmienok. Obe strany tak museli svoj slovník a požiadavky zjemňovať, pričom Nemecko a veritelia museli Grékom preukázať dôveru.
Záujmy Európskej únie
V tejto dvojúrovňovej hre však figuruje aj spomínaný tretí aktér. Európska únia bráni záujmy svojho „dieťaťa“ – eurozóny. Prípadný krach Grécka by bol bolestivý nielen preň samotné a pre jeho veriteľov, ale značne by podkopal aj kredibilitu najväčšieho projektu EÚ – spoločnej meny eura. Brusel sa tak potichu v úzadí usiluje zachovať svoje integračné ciele, ktoré vidí ako jedinú možnú cestu pre blaho všetkých zainteresovaných. Prípadný bankrot krajiny pod Olympom a následný nútený odchod z eurozóny by únii priniesol veľké problémy.
Dohoda medzi veriteľmi a Gréckom nie je jediným dôvodom na spoluprácu. K dohode by tak mohlo prísť aj v prípade, že záujmy EÚ v prospech zachovania eurozóny budú mať pred záujmami Nemecka a veriteľov prednosť. Inak povedané, záujmy únie vytvoria ten chýbajúci prienik, premostia konflikt medzi veriteľmi a Gréckom.