Solón v 6. storočí pred naším letopočtom zrušil v Aténach všetky dlhy a všetci otroci pôvodne zadlžených občanov boli oslobodení. Víťazi v druhej svetovej vojne, poučení predchádzajúcimi skúsenosťami, sa v roku 1953 rozhodli, že Nemecku odpustia polovicu vojnového dlhu.
Dejiny z inej strany
Londýnsky klub súkromných veriteľov prvý raz v roku 1976 odpustil časť dlhu vtedajšiemu africkému štátu Zair. Parížsky klub vládnych veriteľov pre vysoko zadlžené chudobné krajiny (HIPC) im postupne odkrajoval z dlhu 33 až 67 percent. V roku 2012 súkromní veritelia napokon odpustili 40,7 percenta gréckeho dlhu a pomohli znížiť zadlženosť tejto krajiny. Vláda v Chorvátsku nedávno rozhodla o odpustení dlhov sociálne odkázaným, ktorí poberajú osobitné dávky alebo ich príjem nepresahuje 1 250 kún (162 eur). Dlhy do 4 550 eur musia odpísať veritelia: banky, telefónni operátori, vodárne aj energetické spoločnosti.
Zrušenie dlhu je jedným zo spôsobov, ako sa ho zbaviť. Prečo sa však mnohí dlžníci opäť zadlžia a prečo ich počet i nový dlh rastie? Ľudové porekadlo hovorí: Prikrývaj sa potiaľ, pokiaľ ti siaha perina. Inými slovami: Neži nad pomery! To odkazujú veriteľské štáty Grékom.
No aj dlh vzorného Nemecka prekračuje magickú 60-percentnú hranicu a dosahuje 80 percent hrubého domáceho produktu! V najmenej zadlžených severských krajinách sa zadlžil najmä súkromný sektor. Dlh súkromného sektora a domácností v Nórsku, Švédsku a Dánsku, v ktorých sa štátny dlh pohybuje od 30 do 50 percent, prekračuje až 250 percent HDP! Vo Švédsku sa dlh domácnosti v priemere rovná 170 percentám disponibilného príjmu, v Nórsku až 200 percentám. Z toho väčšina pripadá na hypotekárne úvery.
Rozdiely sa prehlbujú
Podľa vlaňajšej štúdie Národnej banky Slovenska s názvom Regionálne rozdiely v bohatstve domácností v SR prostredná hodnota dlhu našich domácností, ktoré si vzali hypotéku, predstavuje 25-tisíc eur. Pri priemernej mesačnej mzde 837 eur podiel dlhu na ročnej báze predstavuje 250 percent. Kto sa odváži odkázať rodinám, ktorým mesačne úhrady úrokov a istiny z hypotéky odkroja takmer mzdu jedného jej člena: „Nežite nad pomery!“ Verejný dlh na hlavu, ktorým sa stále straší, predstavuje v porovnaní so súkromným dlhom takýchto rodín len tretinu.
Znížiť zadlženosť rodín sa dá iba jedným spôsobom: nájomným bývaním a regulovaním nájomného. V Nemecku žije 60 percent domácností v prenajímaných bytoch, vo Viedni asi 40 percent. Okolo 136-tisíc bytov tam postavili na princípe PPP. Ak takéto riešenie niekto napadne ako „návrat k socialistickým manierom“, mal by si naštudovať, že i v kolíske kapitalizmu, kde „môj dom je môj hrad“, existujú rozličné kombinácie verejných a súkromných zdrojov, z ktorých sa budujú nájomné byty. Potom nájomné podlieha určitým pravidlám, vo Švajčiarsku i Francúzsku ho reguluje zákon.
Rastúca miera nerovností je iným dôvodom rastu zadlženosti. Ak štúdium na vysokej škole a náklady s ním spojené si študent či jeho rodičia nedokážu uhrádzať z bežných príjmov, odpoveďou má byť študentská pôžička. V roku 2011 v priemere na študenta v USA dosiahla okolo 12 500 dolárov. Predvlani tam zaregistrovali celkový dlh študentov vo výške 1 bilión USD.
Pozor na úrokové sadzby
Hoci vo svete konzumu podiel spotrebiteľských úverov rastie, záťažou na Slovensku môžu byť skôr vysoké úrokové sadzby ako úroveň dlhu. Úžeru islamské náboženstvo zakazuje, pokladá za ňu akýkoľvek úrok. Naše zákonodarstvo stanovilo hornú hranicu úrokovej sadzby pre nebankové subjekty, ktoré poskytujú spotrebiteľské úvery, na 30 percent. Ide, žiaľ, o chabú ochranu spotrebiteľa.
Ani príčiny zadlženosti štátu sa nedajú „zglajchšaltovať“ na žitie nad pomery. Dlhy Írska i Španielska preskočili 60-percentný mantinel iba preto, že zachraňovali svoj bankový sektor. Roky pred krízou boli ich štátne financie vo vzornom poriadku.
Základnú príčinu zadlženosti štátov, ktorá padá na hlavu daňových poplatníkov, však treba hľadať inde. V „deľbe práce“ medzi vládami, centrálnymi a komerčnými bankami. Pokiaľ neprebehne reforma tejto deľby práce, teda pokiaľ sa aspoň čiastočne neoddelí vznik peňazí od vzniku dlhu, budeme tento problém pred sebou kotúľať ako nabaľujúcu sa snehovú guľu.