Hillary Clintonová skončila pred siedmimi rokmi ako pôvodná favoritka v Iowe až na treťom mieste, dnes sa tam opäť stretáva s komplikáciami.
Obyvatelia tohto štátu na severozápade sú tradične skeptickí voči washingtonskej elite, majú sklon voliť outsiderov a demokratickí voliči stoja naľavo od politickej línie strany. A sme pri koreni Clintonovej problému. Nielen Iowu, ale celé Spojené štáty i západný svet oblieha vlna antielitárstva, odpor k superboháčom a stúpajúca nedôvera v systém. V takomto svete sa nerátajú skúsenosti a kompetencia viesť krajinu, prím hrajú nováčikovia, kandidáti „z boku“.
Desaťročia prominentkou
Politicky tento spoločenský pocit znásobuje odpor priemerného Američana k hlavnému mestu, odtrhnutému od jeho problémov. Percentá podpory vlády USA sa už nedajú, prehnane povedané, ani štatisticky vykázať. V tejto atmosfére vstupuje do ringu kandidátka, ktorá je dve desaťročia prominentnou súčasťou washingtonského establišmentu. So všetkým, čo k tomu patrí, so škandálmi, vzťahmi s lobistami, sponzormi a tvrdými politickými súbojmi, ktoré človeka musia poznačiť. V čase silného dopytu po zmene Clintonová nie je ani náhodou kandidátkou zmeny.
Hillary je, samozrejme, neohrozenou favoritkou demokratických primárok. Aj tu sa však vyskytuje problém. Hybnou témou tejto časti spoločnosti je strata životných istôt americkej rodiny a s tým súvisiaci odpor proti rastúcej majetkovej nerovnosti. Clintonová, ktorá si s manželom Billom za prednášky účtovala sumy, ktoré priemernému občanovi USA pripomínajú jeho viacročný plat, svojou blízkosťou k Wall Streetu nie je práve autentickým reprezentantom „dolných“ 99 percent. Aj jej profil vojnového jastraba kontrastuje so silne protivojnovým naladením voličského jadra Demokratickej strany.
Na porovnanie, Barack Obama pred ôsmimi rokmi zvíťazil práve preto, lebo bol novou tvárou a protivojnový kandidát, sľúbil skoncovať s politikou vlády lobistov a sponzorov. Druhé voľby vyhral s ľavicovou agendou ekonomiky, stojacej na silnej strednej triede.
Clintonová v troch základných atribútoch neladí s jadrom voličskej základne demokratov a bázou aktivistov, ktorej entuziazmus je nevyhnutným predpokladom plnej palebnej sily kampane. Ako príklad jej problému s časťou základne Demokratickej strane môže slúžiť neochota ľavicového starostu New Yorku priamo podporiť kandidatúru Hillary.
Situáciu prezidentskej kandidátke sťažuje aj fakt, že meniť imidž človeka po 20 rokoch vo vysokej politike je nielen marketingovo veľmi náročné, ale doslova kontraproduktívne. Volebná história ukazuje, že úspešnejší sú politici, s ktorými ľudia nemusia plne súhlasiť, ale ktorým veria, že robia, čo hovoria, a hovoria, čomu veria. Autenticita je v dnešnej dobe cynizmu alfou a omegou politického úspechu. Znepokojujúce pre demokratov je zistenie, že v troch kľúčových štátoch nadchádzajúcich volieb, v Colorade, Virgínii a Iowe, 49 až 56 percent voličov nepovažuje Clintonovú za úprimnú a dôveryhodnú.
Voľba osobného príbehu
Volebný marketing teda nemôže meniť kandidáta, môže ho len nasvietiť z tej strany, ktorá je pre požiadavky danej súťaže najvýhodnejšia. Clintonovej tím si jej deficity uvedomuje, čo ukázal už v úvodnom slove svojej kampane. Remeselne vydarený spot, ohlasujúci jej kandidatúru, bol dynamickou sekvenciou príbehov bežných Američanov. Každý z nich má svoje ciele a sny, ktoré sa snaží napĺňať. Hovorilo sa v ňom o rodinných hodnotách, tvrdej práci, a najmä sa podsúval odkaz, že tento súboj nie je o Clintonovej, ale o ľuďoch.
Skĺbením svojej ženskosti s dôrazom na rodinné témy bude Hillary ponúkať obraz skúsenej štátničky, ale najmä starostlivej matky, ktorej ležia na srdci každodenné starosti bežných rodín. Nie je vylúčené, že Clintonová brilantnou kampaňou, svojou disciplínou, s radami a podporou politického génia, jej manžela, dosiahnutím jednoty demokratov, mobilizáciou ženského elektorátu a zlým výberom republikánskeho súpera dosiahne svoj cieľ.
Voľba prezidenta je voľbou osobného príbehu. Marketingovo býva jednoduchšia v prípade nepopísaného listu, akým bol Obama. Ak je ktosi dve desaťročia na politickej scéne, nemôže sa definovať nanovo, ale treba jeho osobný príbeh vyrozprávať inak. To je šanca pre tím Hillary Clintonovej, keďže agenda rodinných tém a hodnôt sa dá vystopovať aj v jej politickom príbehu.
Ako protivietor jej bude do tváre fúkať iná zásada, podľa ktorej rozhodujúcim faktorom úspechu či neúspechu volebných súbojov je dominantná nálada v krajine, inak povedané, požiadavka doby. Tá dnešná vytvára dopyt po trochu inom príbehu, ako ponúka práve Clintonová. Cesta údajnej favoritky do cieľa bude teda ešte hrboľatá.