Poznáte podnikateľa, ktorý chcel cez internet obchodovať aj so zahraničnými klientmi, pre drahé poštovné či administratívne náklady však rezignoval?
Ak ste odpovedali áno, aj vy ste narazili na niektorú z mnohých prekážok digitálneho trhu. Kým voľný pohyb ľudí, tovaru, služieb a kapitálu patrí medzi najväčšie výdobytky Európskej únie, na internete to zatiaľ v mnohých oblastiach neplatí. Európsky digitálny trh je stále skôr neprehľadnou spleťou 28 národných trhov s rozličnými pravidlami. Internet pritom denne využíva 315 miliónov Európanov a každý druhý za posledný rok nakupoval online aspoň raz.
Plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol ročne priniesť do hospodárstva krajín EÚ až 415 miliárd eur a vytvoriť státisíce nových pracovných miest.
Podobne je to aj u nás, prinajmenšom jedenkrát ročne cezeň nakupuje až 48 percent Slovákov. Pre mnohé prekážky pri cezhraničných nákupoch však ide stále najmä o vnútroštátne transakcie. Kým vlani nakupovalo cez internet vo vlastnom štáte až 44 percent Európanov, nákup z inej krajiny EÚ využilo iba 15 percent.
Ak by si spotrebitelia mohli vyberať z kompletnej ponuky tovarov a služieb v celej únii, ušetrili by pritom až 11,7 miliardy eur ročne. Veľkým prínosom by bol jednotný digitálny trh aj pre malé a stredné podniky. Cezhraničný online predaj dnes využíva iba sedem percent z nich. Náklady na prispôsobovanie sa zahraničným právnym predpisom totiž predstavujú až deväťtisíc eur.
Ak by vo všetkých členských štátoch EÚ platili rovnaké pravidlá elektronického obchodu, viac ako polovica spoločností by podľa prieskumu eurobarometer začala s online predajom do iných štátov únie alebo by zvýšila jeho objem.
Zjednotenie digitálneho trhu si preto Európska komisia stanovila ako jednu zo svojich priorít. Začiatkom mája predstavila stratégiu, ktorá má do konca budúceho roka priniesť konkrétne opatrenia pre lepší prístup spotrebiteľov k online službám v celej Európe. Medzi inými zjednotenie noriem, zlacnenie cezhraničných zásielok, obmedzenie geografického blokovania či zvýšenie bezpečnosti na internete a ochrany osobných údajov.
Plán tiež ráta s prepojením obchodných registrov v Európe, aby podniky a obyvatelia nemuseli oznamovať verejnej správe svoje údaje viac ráz. Plne fungujúci jednotný digitálny trh by mohol priniesť do hospodárstva krajín EÚ až 415 miliárd eur ročne a vytvoriť státisíce nových pracovných miest.
Veľkú pozornosť únia naďalej venuje informatizácii spoločnosti. Už na roky 2007 až 2013 Slovensku na to vyčlenila 845 miliónov eur, z ktorých sa realizuje veľký počet projektov v celej verejnej správe. Ďalších 805 miliónov eur môže Slovensko na informatizáciu získať aj v období do roku 2020.
Pokračovať tak môžeme napríklad v ďalšom rozširovaní kvalitného internetového pripojenia, ktoré stále chýba v stovkách obcí. Určite by sme európske prostriedky mali využiť aj na zvyšovanie digitálnych zručností obyvateľov. Počítačové schopnosti sa pre pracovný trh stávajú rovnako dôležité ako schopnosť čítať, písať a počítať.
Veľmi dôležité preto bude, ako sa nám prostriedky EÚ podarí uplatniť, aby sme v konkurencieschopnosti nezaostali. Predpoklady na to máme. Internetové pripojenie aj jeho využívanie obyvateľmi sa postupne zvyšuje. Počítače čoraz častejšie používajú aj učitelia na školách. Slovensko zatiaľ netrpí ani značným nedostatkom IT expertov ako iné krajiny. Ako na tom budeme o päť rokov, keď si bude až deväť z desiatich všetkých pracovných miest vyžadovať aspoň základný stupeň digitálnych zručností, však bude závisieť aj od nášho dnešného prístupu.