V minulosti dochádzalo k masovým vymieraniam v dôsledku pádov asteroidov, výbuchov supervulkánov alebo náhlych klimatických zmien, dnes je však hlavnou príčinou človek. Podľa vedcov najhoršiemu vývoju ešte zabrániť môžeme. Veľa času nezostáva.
Na stretnutí krajín G7 sa lídri zaviazali opustiť spotrebu fosílnych palív do roku 2100. V tom čase už nikto z nás nebude môcť overiť, ako vážne toto vyhlásenie politici mysleli. Je oveľa ťažšie hovoriť o súčasných opatreniach, ktoré by k tomuto stavu mali viesť. Začneme brať situáciu vážnejšie, keď budú nenahraditeľné organizmy vo veľkom vymierať?
Časopis Science zverejnil štúdiu ekológa Marka Urbana, ktorá zhrnula doterajšie vedecké poznatky o predpokladanom vymieraní živočíšnych druhov. Na základe 131 predošlých prác zistil, že svet môže prísť do konca storočia až o šestinu organizmov. Významný poznatok je, že pri včasnom zastavení globálneho otepľovania by sa riziko vyhynutia druhov znížilo až trojnásobne. Už aj bez ďalšieho zrýchlenia vymierania vďaka otepľovaniu je jeho súčasná rýchlosť tisíc- až desaťtisíckrát rýchlejšia, ako je prirodzené. Medzi komplikujúce faktory patrí nemožnosť organizmov migrovať na vhodné stanovištia, ako aj výrazný pokles takýchto lokalít, pretože ich už obsadil alebo svojou činnosťou negatívne ovplyvnil človek.
Štúdii dávajú za pravdu aj súčasné udalosti. Minulý mesiac v priebehu niekoľkých týždňov zahynula až polovica populácie ohrozenej antilopy Sajgy tatárskej. Ide o bezprecedentnú udalosť, ktorú prišli do Kazachstanu vyšetrovať biológovia z celého sveta. Nie je bežné, aby zahynulo sto percent miestnej populácie. Príčina rekordného úhynu nie je presne známa, ale zrejme antilopy zabíjajú dva kmene baktérií. Antilopy však museli byť oslabené ďalším faktorom, pretože za normálnych okolností týmto patogénom nepodľahnú. Ani zďaleka nejde o ojedinelú udalosť. Podobným problémom čelí aj los v Severnej Amerike. Toho pre zmenu vo veľkých počtoch zabíjajú kliešte. Sú síce normálnou súčasťou lesa, teplejšie podnebie im však vyhovuje viac. Dnes nie je problém nájsť losa, na ktorom sa živí až stotisíc kliešťov a odsúdia ho na pomalú a bolestivú smrť. Kliešte a teplejšie podnebie sú iba jedným z faktorov, ktoré stoja za poklesom ich populácie.
Masovým vymieraním najviac ohrozené oblasti sú trópy a ostrovy s vysokou pestrosťou biologických druhov, ktoré nenájdeme nikde inde na svete. Podnebie sa bude meniť tak rýchlo, že rastliny a živočíchy jednoducho nestihnú utiecť na vhodnejšie miesta. Očakávaná rýchlosť otepľovania je totiž najrýchlejšia za posledných najmenej 65 miliónov rokov. V genetickej pamäti väčšiny organizmov preto nie je zakódovaná schopnosť vyrovnať sa s takýmito rýchlymi zmenami.
Pre nás je situácia o to horšia, že prispôsobivejšie sú tie organizmy, ktoré nemáme radi a často nás ohrozujú. Od nebezpečných baktérii, vírusov, plesní, cez mnohé druhy nepríjemného hmyzu, ako sú kobylky či šváby, až po hlodavce prenášajúce choroby. Čím väčšie a pomalšie organizmy, tým väčšie problémy budú mať prežiť nasledujúce desaťročia a storočia. Z ríše rastlín sa bude viac dariť najmä inváznym druhom, ktoré nestrpia inú konkurenciu a výrazne decimujú druhovú pestrosť ekosystémov. V kyslejších oceánoch sa budú preháňať pŕhlivé medúzy a na farebné koraly budeme len melancholicky spomínať.
Na stretnutí krajín G7 sa hovorilo aj o klimatickej zmene. Na ňom sa lídri zaviazali opustiť spotrebu fosílnych palív do roku 2100. V tom čase už nikto z nás nebude môcť overiť, ako vážne toto vyhlásenie politici mysleli. Je oveľa ťažšie hovoriť o súčasných opatreniach, ktoré by k tomuto stavu mali viesť. Začneme brať situáciu vážnejšie, keď budú nenahraditeľné organizmy vo veľkom vymierať? Na túto otázku dostaneme odpoveď už v blízkej budúcnosti.