Sledujete ju preto, lebo vaše krajiny ako štáty eurozóny boli požiadané o príspevok k finančnej pomoci. Zrejme dobre viete aj to, že ak Grécko zbankrotuje pre dlh voči EÚ, z hľadiska podielu HDP v skutočnosti môžete prísť o oveľa viac ako napríklad Nemecko.
Pokiaľ ide o prerozdeľovanie, zdá sa úplne nespravodlivé, prečo vaše krajiny, ktorých príjmová úroveň je nižšia ako v Grécku, boli požiadané o príspevok. Mohlo vás to oprávnene zaskočiť. Je to naozaj veľmi čudné. Ide však o niečo iné. Existuje niekoľko skutočností, do ktorých by ste mali byť zasvätení.
Najdôležitejšou je tá, že vaše peniaze v skutočnosti neboli použité na pomoc Grécku. Je dobre známym faktom, že vyše 90 percent peňazí, ktoré ste poslali Grécku, sa nikdy nepoužilo na Grécko. Tie sa okamžite vrátili vo forme úrokových platieb v záujme udržania platobnej schopnosti eurozóny.
Príčinou bolo, že veľké západoeurópske banky, najmä vo Francúzsku, v Nemecku a Holandsku, boli v roku 2010 silne vystavené gréckemu dlhu. To, čo sa oficiálne nazývalo finančná pomoc Grécku, bolo v skutočnosti úsilie spraviť verejný dlh zo súkromného dlhu, ktorý tieto banky evidovali a ktorý sa považoval za systematicky rizikový.
Bankári sa dopustili chybného úsudku, keď sa rozhodli financovať skorumpovanú grécku podnikateľskú elitu a oligarchov. Ich chyby sa však socializovali: dlh skončil v Európskej centrálnej banke a v rôznych fondoch EÚ. Vaši politici v skutočnosti minuli vaše peniaze nie na poskytnutie pomoci Grécku, ale neschopným bankárom a amorálnym gréckym politikom. Čo sa za ten čas stalo v Grécku? Mzdy sa znížili o 30 percent, dôchodky o 50 percent. Boli prepustené desaťtisíce štátnych zamestnancov. Dane sa zvýšili takým nespravodlivým spôsobom, že – ako zo štúdií vyplýva – kým hornú polovicu spoločnosti zasiahlo len deväť percent týchto škrtov, v prípade strednej a pracujúcej triedy to bolo až neuveriteľných 338 opatrení! Kým sociálna podpora tých najchudobnejších klesla, premrštené výdavky na obranu krajiny zostali nedotknuté, rovnako ako daňový základ elity, ktorá si prelievala peniaze do daňových rajov. V skutočnosti sa slovo „offshore“ nikdy neobjavilo v dokumentoch o úsporných opatreniach, ktoré boli Grécku nanútené.
To, čo sa oficiálne nazývalo finančná pomoc Grécku, bolo v skutočnosti úsilie spraviť verejný dlh zo súkromného dlhu.
Aký bol dosah tohto programu enormných úspor, ktoré boli oveľa väčšie ako v ktorejkoľvek inej krajine? Nezamestnanosť zasiahla štvrtinu obyvateľstva a polovicu mladých. V dôsledku prepustenia tisícov zamestnancov a zníženia platov sa dopyt po tovare a službách podnikateľov znížil, čo spôsobilo klesajúcu špirálu ďalšieho prepúšťania. Výdavky Grécka sa škrtali vo všetkých oblastiach, ktoré mohli potenciálne opätovne podnietiť hospodársky rast. Po úsporných opatreniach Grécko vynakladá oveľa menej peňazí na školstvo ako ktorákoľvek iná krajina EÚ. Na výskum a vývoj míňa len zlomok toho, čo iné európske krajiny. A napriek najväčšej ekonomickej katastrofe v moderných dejinách krajiny Grécko vynakladá na sociálnu politiku len o sedem percentuálnych bodov menej, ako je priemer EÚ.
Vaši politici u vás doma v skutočnosti použili peniaze z vašich daní na financovanie týchto zdrvujúcich úspor v priateľskom členskom štáte EÚ. V rozpore so všeobecným presvedčením Gréci nedemonštrovali za viac a ešte viac pôžičiek. Demonštrovali za to, aby ste neposielali ďalšie peniaze na financovane pomoci bankám v čase, keď boli cieľom sociálneho kobercového náletu.
Možno tak pochopíte, prečo 61 percent Grékov pred týždňom hlasovalo proti ďalším úsporným opatreniam. A možno neviete, že proti nim hlasovalo až 85 percent mladých Grékov. Globálna ekonomická elita sa prihovorila za podporu gréckej vlády v jej úsilí o zabezpečenie pomoci z Európy tak, aby mohla skoncovať s úspornými opatreniami, dostať ľudí z chudoby, zvýšiť dopyt podnikateľom, vziať oligarchov na zodpovednosť, investovať do ľudských zdrojov a dosiahnuť rast Grécka.
Joseph Stiglitz, Paul Krugman, Amartya Sen (všetko držitelia Nobelovej ceny), Dani Rodrik, Thomas Piketty, Jeffrey Sachs – svetový výkvet ekonómov, zverejnili svoje názory, v ktorých odmietli logiku úsporných opatrení najmä z finančného, ale aj zo sociálneho hľadiska. A, mimochodom, k tým platom: nie že by boli grécke platy príliš vysoké, to vaše platy sú príliš nízke. Vzhľadom na neexistenciu odhodlaných odborových zväzov schopných kolektívneho vyjednávania a zastupujúcich takmer všetkých zamestnancov je podiel miezd na HDP vo východoeurópskych ekonomikách OECD o desať percentuálnych bodov nižší ako v ostatných európskych krajinách.
Opatrenia ECB (ktoré nezvyšujú strop núdzovej pomoci v oblasti likvidity) dnes znamenajú, že Gréci si môžu vybrať z bankomatov len šesťdesiat eur denne. Dôvod, prečo mladí Gréci hlasovali NIE, je, že šesťdesiat eur nie je až tak málo pre mnohých z nich, ktorí podobne ako vy nezarábajú viac než štyristo eur mesačne.
Mal som pocit, že by ste to všetko mali vedieť, pretože vaše domáce médiá by mohli veci až príliš zjednodušiť…
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia