Čo však vodca rozšírením rozmeru národnej identity chcel naznačiť prívlastkom „sme gaullisti“, prítomní hneď zrejme nepochopili. Nepochybujem o inteligencii dnešnej mladej generácie, len sa nazdávam, že väčšina prítomných si Orbánov nový výmysel na tabletoch rýchlo vygooglovala. Ideológ vlády Ágoston Mráz sa tiež poponáhľal a v nespočetných komentároch prednášku vysvetľuje: „Orbán je novým de Gaullom 21. storočia.“
Podobá sa Orbán v niečom na de Gaulla? Názory sa rozchádzajú. Možno existuje analógia vládnuť „silnou rukou“. A čo ich evidentne spája, je neláska k USA. „Nový de Gaulle“ sa narodil v Maďarsku a jeho ambíciou je záchrana Európy. Vedomie takého veľkého poslania určite siaha cez potrianonské hranice dnešného Maďarska. Sloganom „Európu zachováme pre Európanov“ pozýva k projektu zrekonštruovať Európu, lebo Brusel už začína Maďarov pokladať za cudzincov.
Štátny tajomník Orbánovej vlády skúma inú podobnosť v duchu tušnádskeho poučenia. Hovorí, že de Gaulle nie je jediným vzorom premiéra, lebo „Orbán dnes robí to, o čo sa pred 559 rokmi usiloval János Hunyady (úspešný turkobijca v Uhorsku – pozn. autora). Veď Európe opäť hrozí invázia moslimov. Hľa, nový Hunyady, ktorý vhodnými prostriedkami postaví zábrany…“
Komentátor týždenníka HVG Péter Techet možné prirovnania Orbána k de Gaullovi odmieta. Je pravda, že tak Orbán, ako aj de Gaulle vypracovali novú ústavu. Ibaže zmenenú maďarskú ústavu neodhlasoval ľud, ale parlamentná väčšina jednofarebnej vlády. Generál ústavu piatej republiky odobril referendom. O niekoľko rokov neskôr, keď ju chcel novelizovať a v ľudovom hlasovaní nezískal väčšinu, z funkcie abdikoval. Bývalá socialistická poslankyňa lldikó Lendvaiová k fenoménu „maďarský gaullizmus“ poznamenala, že politické kariéry oboch sú neporovnateľné. De Gaulle nehromadil majetok, skôr ho strácal. Po odchode z politiky odmietol štátnu rentu. Žil skromne a rodina po smrti generála bola prinútená predať svoj majetok. „Ten majetok, na ktorom sa nevybudoval futbalový štadión ani úzkokoľajná železnička“ (vo Felcsúte, v rodnom meste Orbána – pozn. autora) – dodáva sarkasticky Lendvaiová.
Orbán nevyjadril sympatie k ideám neliberálnej demokracie, ale k neliberálnemu štátu, ktorý disponuje všetkými nástrojmi moci.
Orbán obmedzil možnosti ľudového hlasovania v krajine, pričom rozhodoval o závažných problémoch občanov. Konal vraj v mene mandátu, ktorý jeho Fidesz získal vo voľbách. Možno však vládu, ktorá obmedzuje petičné právo a limituje funkčnosť inštitútu referenda, nazvať gaullistickou? Orbán vyradil z pomenovania štátu podstatné meno republika, lebo podľa neho „republika je iba oblekom na tele národa“. De Gaulle tiež budoval silný štát, ale u neho koncept republiky bol synonymom slobodného Francúzska. Dnes by prezident de Gaulle určite s Orbánovom nesúhlasil. Takže aký maďarský gaullizmus?
Vlani Orbán rečnil o neliberálnej demokracii. Po tohoročnom Tušnáde už rozumieme, čo mal na mysli. Pred rokom vlastne nevyjadril sympatie k ideám neliberálnej demokracie, ale k neliberálnemu štátu, ktorý disponuje všetkými nástrojmi moci. Tento systém riadenia štátu dnes pomenoval gaullizmom. Na rétoriku maďarského premiéra si musíme zrejme zvyknúť. Málokedy prezradí vopred svoje úmysly a nikdy nepovie naraz všetko.
De Gaulle nezaradil ľavicovo orientovaných politikov medzi geneticky menejcenných. V Maďarsku také slová odzneli. Gaullizmus ako ideológia existoval v časovo obmedzenej dobe a politológovia ho spomínajú iba s súvislosti s menom prezidenta 5. republiky Francúzska. Čo sa skrýva za pokusom oživovať v Maďarsku gaullizmus?
Maďarský premiér nie je novým de Gaullom. Jeho tušnádske prednášky svedčia len o epigónstve.