Prečo je to tak? Viktor Orbán nielen podľa hlavných nemeckých médií nemôže byť a nikdy nebude ani spoľahlivým, ani zodpovedným partnerom únie. Zároveň pochádza zo strednej Európy, čím podľa tunajšieho bežného človeka podlieha kategórii Východoeurópan. A Orbán teraz stelesňuje mnohé z toho, čo Nemci považujú za zlé, respektíve neľudské aj v rámci utečeneckej krízy. To už má konkrétne meno a tvár. Jeden politik na to stačí.
Nemci určite vedia, že existujú aj iné vlády v tomto regióne, ktoré zastávajú postoj odlišný od oficiálneho kurzu Berlína a Bruselu k utečencom. V tomto prípade však svoje negatívne postoje sústredili na Orbána.
Okrem toho sa summit o kvótach uskutočnil v čase, keď kancelárka Angela Merkelová stratila podporu výraznej časti svojich sympatizantov. Veľa Nemcov sa zatiaľ nedokázalo stotožniť s „kultúrou privítania“, ktorá je podľa Merkelovej nová vynikajúca vlastnosť celého národa. Veď existuje množstvo problémov pri integrácii migrantov v obciach, ktoré sa nedajú riešiť výlučne pomocou priateľských slov a gest.
Pri tom všetkom Fico nepôsobil ani opovážlivo, ani bezcitne, keď sa znovu rozhodne ohradil proti kvótam. Bežný človek na ňom videl to, čo mu chýba v Nemecku: jasný kurz vlády.
Zahraniční kolegovia Roberta Fica teraz vedia, že je kritickým, ale vypočítateľným politikom, že za jeho postojmi je určitá koncepcia.
Slovenský premiér však má iný problém s tým, ako ho Nemci vnímajú. Chválili ho preto, že vedel vystupovať ako zásadovo pevný človek. Ale tým, že má aj Slovensko podľa väčšinového rozhodnutia summitu prijať určitý počet utečencov, vzniklo podozrenie, že Fico na konci rokovaní ustúpi od svojho doterajšieho postoja, aby dostal finančné odškodnenie od EÚ. Teda, že sa vzdá toho, čo sa podľa vlastných slov usiloval robiť – aby si Slováci zachovali určitú mieru samostatnosti pohľadu na otázku utečencov. Pre tých, ktorí pochybujú o zdôvodnení politickej integrácie Európy, by to len potvrdilo údajnú nestálosť politiky pomerne malej krajiny a „skutočné mocenské pomery“ v únii.
Za tým všetkým treba vidieť jedno: Nemci zásadne nemajú záujem o Ficove dôvody na odmietanie kvót najmä preto, že netušia, čo sa politicky deje na Slovensku. Preto má predseda vlády SR ešte veľké šance, aby sa pokračovalo v rokovaní o utečencoch. Tým, že v posledných rokoch na medzinárodnej úrovni nikdy nevzbudzoval toľko agresie ako Orbán, má ešte dosť priestoru na to, aby sa Slovensko dokázalo vyprofilovať ako krajina, ktorá síce odmieta kvóty, ale napriek tomu vie konštruktívne zvládnuť súčasne obrovské výzvy a prispievať k európskemu blahobytu.
Pritom Fico môže paradoxne získať aj z toho, že zatiaľ vystupoval tvrdohlavo. Jeho zahraniční kolegovia teraz totiž vedia, že je síce kritickým, ale vypočítateľným politikom. To sa dá interpretovať aj tak, že za jeho postojmi je určitá koncepcia. Preto by mal využiť príležitosť, aby rozumne vysvetľoval svoje argumenty proti nadmerne rýchlemu prílevu ľudí zatiaľ pre Slovákov z relatívne neznámych kultúr. Napokon, Slováci nie sú jediní, ktorí si s tým nevedia rady. Stačí sa pozrieť do východného Nemecka.
Okrem toho si treba oveľa viac vymieňať názory na otázky bezpečnosti v únii. Slovenský premiér by mal v tejto súvislosti zabudnúť na parlamentné voľby v budúcom marci. Európania majú veľa spoločných záujmov.