Moslimská politická otázka

Po parížskych teroristických útokoch z januára a novembra minulého roka zaznieva vo francúzskej spoločnosti volanie po prehodnotení viacerých prevládajúcich paradigiem. To má podobu otázky civilizačného rozmeru: Aké miesto má moslimská komunita vo Francúzsku 21. storočia?

08.02.2016 10:00
debata (17)

Predovšetkým ide o spor medzi podporovateľmi tzv. uzavretého sekularizmu viazaného na striktnú náboženskú neutralitu vo verejnom priestore a medzi prívržencami „otvorenejšieho“ sekularizmu. Sekularizmus vo Francúzsku sa často spája s kľúčovým rokom 1905, keď sa odohrala striktná rozluka cirkvi od štátu a prijali sa moderné základy slobody vierovyznania.

Predseda Observatória pre sekularizmus, úradu podriadeného vláde, však teraz čelí so svojimi kolegami obvineniu, že viac ako na obraňovaní sekularizmu pracujú na medzináboženskom dialógu. Sú totiž signatármi významnej petície odsudzujúcej terorizmus spolu s moslimskými organizáciami a tými, ktoré bojujú proti islamofóbii.

Sekularizmus sa stal vo Francúzsku synonymom islamofóbie. Univerzalistické hodnoty boli zvrátené v prospech xenofóbnej diskusie.

Premiér Manuel Valls na to reagoval slovami: „Nemôžeme podpisovať takéto výzvy, nech je to hoci aj preto, aby sme odsúdili terorizmus, po boku organizácií, ktoré majú podiel na tejto nepríjemnej klíme.“

Filozof Jacques Rancière si spomína, ako v dňoch prvého svätého prijímania chodili ešte ako deti do školy za svojimi nekatolíckymi kamarátmi a rozdávali im sväté obrázky. Vtedy si nik nemyslel, že ohrozujú doktrínu sekularizmu. Princíp, ktorý kedysi slúžil na reguláciu vzťahu medzi štátom a katolíckou cirkvou, sa dnes stal pravidlom, podľa ktorého sa musí každý riadiť. A vedľajší dôsledok? Sekularizmus sa stal synonymom islamofóbie. Nepriamo sa k nej priznávajú viacerí intelektuáli. Univerzalistické hodnoty boli zvrátené v prospech xenofóbnej diskusie, hovorí Rancière.

Ako druhá vec v poradí stojí za zmienku analýza súčasnej debaty, do ktorej Francúzov vohnali nové opatrenia protiteroristickej legislatívy. Diskusie okolo odnímania štátneho občianstva sú živšie, ako iniciátori reformy, prezident François Hollande a premiér Valls, predvídali. Ústavná zmena rozdelila vládnucu stranu a stála kreslo ministerku spravodlivosti. Podpora pre reformu sa hľadá naprieč politickým spektrom, socialisti našli spoločnú reč s pravicovými Republikánmi i Národným frontom Marine Le Penovej.

Pre Ústavnú radu odnímanie štátnej príslušnosti nepredstavuje neprimeraný trest ľuďom zapojeným do teroristickej činnosti. Väčšina Francúzov vníma toto opatrenie pozitívne. Tak by po novom mali zbaviť štátnej príslušnosti osoby s dvojakým občianstvom usvedčené z terorizmu. Nielen tých naturalizovaných, ako to bolo doteraz, ale i rodených Francúzov. Drahý politický symbol, ktorý navždy poznačí koncepciu občianstva a navyše neodradí žiadneho džihádistu od pokusu vyhodiť sa do vzduchu.

Francúzsko potrebuje jednotný sekularizmus, ktorý dokáže čeliť extrémizmu radikálnych islamistov. Bolo by však veľkou chybou vylúčiť z republikánskeho paktu tých, čo bojujú proti nenávisti voči islamu, myslí si špecialista na sekularizmus Jean Baubérot. Opakovať do omrzenia, že islam destabilizuje republikánske hodnoty, iba podporuje vzostup politického radikalizmu. Vláda nezastaví fascináciu Daešom tak, že bude mladých moslimov vyháňať z politickej scény.

Hroziť zbavovaním občianstva a zároveň sa oháňať sľubom, že sa vykorení radikálny islam, spája v sebe dve kľúčové logiky radikalizácie moslimov vo Francúzsku: strata identifikácie so štátom a neschopnosť elít podporovať v nich občiansku participáciu a kritiku. Až keď vedenie štátu umožní politizáciu hlasu moslimov bez nenávisti, posilní sa pocit spolupatričnosti a zodpovednosti pri budovaní národa.

© Autorské práva vyhradené

17 debata chyba
Viac na túto tému: #moslimovia #útoky v Paríži