Štatistiky odhaľujú šokujúce fakty. Vyše 130 miliónov ľudí potrebuje prístup k humanitárnej pomoci, a tieto čísla stále stúpajú. Viac ako 40,8 milióna osôb je v dôsledku násilia a konfliktov vysídlených vo vlastnej krajine a ďalších 20,2 milióna hľadá útočisko v zahraničí. Len v roku 2015 bolo pre prírodné katastrofy vysídlených 19,2 milióna ľudí v 113 štátoch sveta.
Prednosť v pomoci dostanú najzraniteľnejší. Organizácia Spojených národov sa spolu s humanitárnymi partnermi usiluje pokryť finančné potreby 21 miliárd amerických dolárov na pomoc 91 miliónom osobám v štyroch desiatkach krajín. V súčasnosti z týchto kľúčových 21 miliárd USD ešte stále chýba 17, čo nám neumožňuje pomôcť tým, ktorí v mnohých prípadoch prišli o všetko.
Pred štyrmi rokmi generálny tajomník OSN Pan Ki-mun zvolal prvý Svetový humanitárny summit, čím zároveň vyjadril, že situácia takto ďalej nemôže pokračovať. Teraz máme jedinečnú príležitosť, ktorá sa vyskytuje raz za generáciu, dať do pohybu ambicióznu agendu, ktorá môže zmeniť veci k lepšiemu, a čo je najdôležitejšie, predchádzať utrpeniu tých najzraniteľnejších. Jedným z najdôležitejších výsledkov summitu bude presmerovanie medzinárodnej pozornosti na predchádzanie ozbrojeným konfliktom a na ich riešenie.
Lídri sa tiež potrebujú sústrediť na riešenie porušovania medzinárodných humanitárnych noriem. V súčasných podmienkach konfliktov sa medzinárodné právo porušuje beztrestne. Civilistov zabíjajú v ich domovoch a na nemocničných lôžkach alebo tieto miesta obsadzujú a postihnutých tam držia až do ich úplného vyhladovania. Pritom zdravotnícki pracovníci, ktorí sa im snažia pomôcť, sa stávajú terčom ilegálnych a často smrťou sa končiacich útokov. Summit zároveň oživil záväzky, ktoré lídri urobili v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Všetci sa musíme zaviazať k novému štýlu práce tým, že vytvoríme inkluzívne partnerstvá s vládami, mimovládnymi organizáciami, ako aj rozvojovými a humanitárnymi aktérmi.
V Istanbule sme lídrov vyzvali, aby sa zaviazali znížiť na polovicu počet presídlených ľudí vnútri krajín z tohtoročných 40 na 20 miliónov v roku 2030 a zároveň k tomu, aby podporili nové partnerstvo Globálna pohotovosť, ktorého cieľom je do roku 2020 dosiahnuť minimálnu úroveň pripravenosti na prírodné katastrofy v 20 krajinách.
Ďalšou novou iniciatívou je Spájame biznis, ktorej cieľom bude transformovať účasť súkromného sektora na redukciu rizika katastrof, pohotovosť pre prípady núdze a obnova na miestnej, národnej a regionálnej úrovni.
Požiadali sme lídrov z celého humanitárneho spektra, aby podpísali Veľkú dohodu medzi donormi a agentúrami, ktorá presmeruje miliardu dolárov z úspor do akútnych humanitárnych potrieb na nasledujúcich päť rokov. Pokiaľ ide o môj úrad, zefektívnime procesy financovania, pričom väčší dôraz položíme na tých, čo pracujú s krízou v prvej línii na miestnej i národnej úrovni a budeme sa zasadzovať za nové druhy práce.
Uvedomujem si, že tieto zmeny nebudú vždy príjemné a že ich bude sprevádzať nesúhlas a kompromisy. Svetový humanitárny summit je však historickou príležitosťou a je našou morálnou zodpovednosťou ako lídrov, aby sme konali. V opačnom prípade bude cena privysoká.