Stále platí, že naše spoločenstvo tvorí najväčšiu ekonomiku i najväčší spoločný trh na svete, v ktorom zároveň prevláda vysoký životný štandard. Hospodárska kríza však túto úroveň naštrbila, priemerný príjem rodiny od roku 2008 stagnuje a pracovný trh sa zotavuje len pomaly.
Európa je stále kontinent, ktorý vynakladá na sociálnu solidaritu najväčšie prostriedky. Žiaľ, aj tak existujú veľké rozdiely medzi rôznymi skupinami obyvateľstva i medzi regiónmi. Platí to aj o Slovensku, státisíce ľudí žijú v ohrození chudobou, miera dlhodobej nezamestnanosti patrí k najvyšším v EÚ a bez práce je aj každý štvrtý mladý človek do 25 rokov.
Sociálna spravodlivosť, zvyšovanie prosperity a vyrovnávanie regionálnych rozdielov tak musia naďalej patriť medzi hlavné priority národných štátov i EÚ. Stratégií, ako na to, poznáme dostatok. Najproduktívnejšie ekonomiky v únii sa zakladajú na úspešnej kombinácii vysokej úrovne sociálnych investícií a ochrany zamestnancov s dôrazom na flexibilitu a produktivitu práce. Týmto oblastiam preto venuje veľkú pozornosť aj EÚ, hoci v sociálnej sfére má iba obmedzené kompetencie a zdroje.
Dôležitým nástrojom je legislatíva, ktorá pracovníkom garantuje napríklad právo na platenú dovolenku, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a pred insolventnosťou zamestnávateľa či pred diskrimináciou na pracovisku. Zamestnávatelia musia zamestnancov povinne informovať aj o podmienkach zamestnania a rozhodnutiach, ktoré ich ovplyvnia.
Únia sa, samozrejme, netýka iba legislatívy, ale aj konkrétnej pomoci. Vlani Európska komisia napríklad uvoľnila miliardu eur na boj s nezamestnanosťou mladých ľudí. Na tento účel a na ochranu znevýhodnených skupín na trhu práce, napríklad matiek s malými deťmi či zdravotne postihnutých alebo na pomoc rodinám zo sociálne vylúčeného prostredia, bude Slovensko do roku 2020 čerpať z programu Ľudské zdroje až 2,2 miliardy eur.
Vďaka programu môže 80-tisíc mladých využiť záruku, ktorá im garantuje buď kvalitnú ponuku zamestnania, alebo ďalšie vzdelávanie či stáž, a to najneskôr do štyroch mesiacov po zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rekvalifikačné školenia a kurzy zvýšia šance na uplatnenie sa na trhu práce aj pre ďalších 250-tisíc nezamestnaných a možnosť investovať do ľudí a infraštruktúry dostane aj 150 obcí s rómskymi komunitami.
Pre tých, čo sa ocitli v najväčšej núdzi, je určený Program potravinovej a základnej materiálnej pomoci, v ktorom sa pre SR vyčlenilo 55 miliónov eur. Rodinám s nezaopatrenými deťmi, ale i jednotlivcom, ktorí sú v hmotnej núdzi, pomôžu základné potravinové a hygienické balíčky.
Na vyrovnávanie regionálnych rozdielov je pre Slovensko určených 1,75 miliardy eur z Integrovaného regionálneho operačného programu, ktoré môžeme investovať do výstavby a rekonštrukcie ciest, kvalitnejšej a ekologickejšej verejnej dopravy, budovania a opráv škôlok, škôl a zdravotných stredísk, podpory sociálnych služieb, či vytvárania nových pracovných miest napríklad cez zatepľovanie budov.
Aj keď ide nepochybne o nezanedbateľné prostriedky, kľúčové kompetencie v nastavení sociálneho systému zostávajú na pleciach národných vlád. Sociálne systémy v členských krajinách sa pod vplyvom odlišnej tradície i špecifických okolností vyvíjali značne odlišne, cieľom EÚ preto nemôže byť ich harmonizácia. Únia sa však môže medzi krajinami snažiť o koordináciu politík a sprostredkovanie výmeny osvedčených skúseností.
Národné vlády by zase nemali otáľať so súvisiacimi reformami v oblastiach vzdelávania, zdravotníctva, podpory podnikateľského prostredia či sociálneho začleňovania znevýhodnených.