Povrchné vnímanie výsledkov volieb dokonca signalizovalo, že Smer by mal aritmeticky skončiť v opozícii. V takomto opojení vidinou moci najmä Richard Sulík s Igorom Matovičom vyskladali za volebnú noc „víťaznú šesťkoalíciu pravice“.
Opozícia sa po búrlivom lete ocitla v marazme, o akom pred ním nechyrovala. Ak Smer s chladnou hlavou odolá pokušeniu vytlačiť z parlamentu „martýra“ Matoviča, získa paradoxne viac.
Akési pestré leporelo nápadne podobné na niekdajšiu SDK, ktorá skončila dominanciu kedysi neporaziteľného HZDS, sa teraz malo posadiť namiesto samovládneho Smeru na strakatého koaličného koňa. Táto fatamorgána porážky Smeru a Roberta Fica však bola iba kratučkým prvoplánovým klamom napokon v opozícii končiaceho tandemu SaS a OĽaNO.
Dvom stranám s najnižším počtom mandátov v parlamente (Most-Híd a Sieť) sa širokorozchodná vládna predstava umelo pospájanej pravice zdala politickým avanturizmom. Preto ju už v zárodku knokautovali. Aj napriek strate štyroch poslaneckých mandátov i povolebnej zrady časti svojich zdecimovaných voličov. Skromné percentá od voličov bleskurýchle zobchodovali a „sprznili sa“ s predvolebne odmietaným Smerom.
Tento bezalternatívny plán, ktorý z pozadia potenciálnych koaličných strán manažovali vplyvní oligarchovia a podnikatelia, mal byť prijateľným kompromisom pred panickým strachom Mostu-Híd a Siete z predčasných volieb, prípadne dočasnosťou úradníckej vlády pod taktovkou prezidenta Andreja Kisku.
Sulíkovci a matovičovci, ktorým zostala z volebnej eufórie víťazstva nad Ficom iba opozičná chuť octu, nenašli inú povolebnú odpoveď na resuscitáciu Smeru, ako na Most a Sieť v amoku rozčarovania vychrliť oheň a síru zrady. Tvrdé direkty na morálny plexus solaris Bugára a Procházku definitívne pochovali aj posledné iskierky nádeje na obnovenie ich predvolebnej spolupatričnosti k pravici v dohľadnom čase.
Sieť sa sčasti aj pod týmto náporom i lákavým sebectvom zužitkovania pôžitkov vládnej moci roztrhala a väčšinu jej poslaneckých „žetónov“ pohltil politicky najpríbuznejší pravicový predátor koalície, Most-Híd.
Vládna štvorkoalícia sa bez straty jediného poslaneckého mandátu zmenila na trojkoalíciu a niekdajší „gazda“ dokonca aj krach svojej najmenšej vládnej strany zázračne premenil na vládnu nomináciu na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ za Slovensko.
Ešte začiatkom leta si vládny Smer nebol úplne istý, či napokon vnútrostranícky zvládne defenestračné pokusy demonštrantov pod zástavami Matoviča a Sulíka obrať Roberta Kaliňáka o kreslo ministra vnútra a deložovať premiéra z prenajatej rezidencie v obytnom komplexe Bonaparte.
Napriek závanom nespokojnosti vo vlastných radoch, Smer nedopustil, aby „ulica“ vypoklonkovala Kaliňáka z ministerského kresla. Po prázdninách i popri nápore povinností predsedu i celej vlády počas predsedníctva SR v Rade EÚ zvládol Smer s vládnou trojkoalíciou napokon i parlamentné odvolávanie Kaliňáka a premiéra v NR SR.
Čo však nikto nepredvídal a čo vzalo OĽaNO, ale aj ich opozičným partnerom z SaS vietor z ich plachiet, boli dve nečakané udalosti. Babrácka zábudlivosť najdrsnejšieho opozičného kritika Smeru, Matoviča, ktorý si opakovane zabudol zmraziť svoju živnosť a hrozí mu, že kvôli tomu príde v NR SR o svoj poslanecký mandát.
Tou druhou bolo nešťastné zrazenie chodca autom s následkom smrti, za volantom ktorého sedel oveľa zdatnejší a erudovanejší opozičný kritik premiéra, vlády a Smeru, Daniel Lipšic. Jeho odchod z poslaneckých lavíc bude oveľa silnejším oslabením OĽaNO i časti demokratickej opozície, ako prípadné vytlačenie Matoviča z Vodného vrchu.
Pravá strana demokraticky zdravého opozičného tandemu sa týmito náhlymi ranami dostala na samotné dno svojej politickej biedy. Jej jediným relevantným zástupcom na parlamentnej pôde zostala SaS, ktorej líder je hlavou viac v Bruseli ako doma.
Mimo hlavného opozičného ťahu zostáva aj po nedávnom sneme KDH. Naďalej len hľadá pevnú pôdu pod nohami na návrat do parlamentu i príťažlivejšiu agendu pre stratených voličov. Nie a nie sa dostať z prítmia kostolov k hodnotovému svetlu príťažlivejšieho konzervativizmu.
Opozícia sa po búrlivom lete ocitla v marazme, o akom pred ním nechyrovala. Ak Smer s chladnou hlavou odolá pokušeniu vytlačiť z parlamentu „martýra“ Matoviča, získa paradoxne viac. Nielen na dovládnutie volebného obdobia, ale možno aj lepšie vyhliadky na predĺženie svojho panovania o ďalšie štyri roky.
Niekedy až prisilno brešúci Matovič so svojimi nezávislými osobnosťami sa stanú najspoľahlivejšími duričmi, ktorí budú držať nesúrodé koaličné zoskupenie pokope a ich „baču s dvoma valachmi“ v ustavičnom strehu. Bez Matoviča by hrozilo, že sa rozpŕchnu za zelenšou pašou do nepoznaných, ale zatiaľ driemajúcich častí slovenského politického chotára.