Predseda vlády a ČSSD Bohuslav Sobotka sa môže stokrát upokojovať, že ľudia vo víkendových voľbách podporili koaličné strany, a tým aj vládnu politiku. Víťaz môže byť len jeden. A ním je ANO, hnutie jeho kľúčového konkurenta Babiša: má prvenstvo v deviatich krajoch z trinástich a štrnásť postupujúcich do druhého kola vo voľbe dvadsaťsedem senátorov.
Voliči aj naďalej vidia v Babišovi nádej na zmenu. Zohľadnili jeho úspechy vo vláde, predovšetkým pri výbere daní a znižovaní deficitu štátneho rozpočtu, ktorý tento rok môže skončiť vyrovnaný, a odpustili mu chaotické počínanie jeho kolegov na radniciach. Minister financií nezovšednel, naopak, panuje zvedavosť, ako sa jeho štýl a nové tváre osvedčia v krajoch, ktoré mala v drvivej väčšine osem rokov pod palcom sociálna demokracia. Jej hajtmani zaspali na vavrínoch a dopyt po inovatívnosti nedokázali uspokojiť.
Porazených je však oveľa viac. Nedarilo sa komunistom, lebo ako hlučnejšie a zaujímavejšie pôsobí ANO. V tom jeho pozíciu môže posilniť aj správa, že v Královohradeckom kraji sa už ostatné demokratické strany dohodli, že víťazné ANO pošlú do opozície.
Babiš „povysával“ dosť hlasov aj Starostom a nezávislým – či už formáciu priamo s týmto názvom, alebo lokálnym hnutiam, ktoré sa opierajú o komunálnu politiku a dávajú svoju nezávislosť na obdiv. V ANO sa skrátka snúbi protest proti zavedeným poriadkom spolu s dôverou v osobnosti, ktoré naprieč republikou ponúka.
Sklamaná musí byť aj tradičná pravica. Nielenže rovnako ako ČSSD sa oslabí v Senáte, ale nerehabilitovala sa ani v krajoch, kde bude hrať až tretie či štvrté husle za ANO, sociálnymi demokratmi, nezávislými a niekde aj za komunistami. Fialovu ODS môže tešiť len to, že má tuhší korienok a lepšie vyhliadky ako Kalouskova TOP 09.
Väčšie očakávania mali tiež vzájomne znepriatelení pravicoví radikáli. Z nich sa v krajoch uchytila iba Sloboda a priama demokracia charizmatického lídra Tomia Okamuru, ktorá navyše hocikde spolupracuje so Stranou práv občanov (jej čestným predsedom je prezident Miloš Zeman). Hajtmana z krajnej pravice sa však Česká republika hneď tak nedočká, ba dokonca zrejme príde aj o jediného komunistického.
Zato možno hovoriť o solídnom návrate ľudovcov. V drese KDU-ČSL sa pravdepodobným hajtmanom na Zlínsku stane populárny starosta Vsetína Jiří Čunek. Silnými hráčmi však budú ľudovci aj v ďalších moravských a východočeských regiónoch. Okrem toho, do druhého senátneho kola postúpilo osem ich kandidátov, hoci v ňom obhajujú len dva mandáty.
Politik, ktorý podľahne sebauspokojeniu, je na najlepšej ceste do dôchodku. Nestačí sa spoliehať na to, že kraj alebo vláda funguje lepšie ako kedysi. Ľudia chcú stálu dynamiku a zmeny k lepšiemu. Namiesto toho z viacerých krajov v predchádzajúcich rokoch počuli, s kým hajtmani kšeftujú a s ktorými lobistami sa schádzajú.
Niekde zasahovala aj polícia. To im nemohlo neutkvieť v pamäti. Tak dlho sa chodí s džbánom po vodu, až sa ucho odtrhne, hovorí príslovie. Tam, kde chýbala pokora, dali voliči prednosť zmene. V krajoch, ktorých hajtmani pôsobili vierohodnejšie a akcieschopnejšie, dostali šancu pokračovať. Sú však iba traja. Pre českú politiku to nie je dobrá správa a pre lenivo pôsobiacu sociálnu demokraciu dvojnásobne.
Nestačí len dobre riadiť štát, zvyšovať platy, dôchodky, minimálnu mzdu, skrátka posilňovať sociálny štát. Nemenej dôležité je hovoriť s ľuďmi, vysvetľovať im svoje kroky, predstavovať vízie. Kto čaká, že si všetko preberú sami a potom vzdajú hold múdrym vládcom, spadol z oblakov.