Čína aj iné veriteľské štáty, ktoré dovtedy financovali prevažnú časť dlhu USA, totiž začali znižovať podiel americkej meny vo svojich devízových zásobách. To doláru nesvedčalo. Preto bolo treba niečo urobiť. „Dinner nápadov“ napokon aspoň čiastočne dosiahol, čo si predsavzal: rozkolísanie eura, ktoré sa len tak-tak podarilo zachrániť.
Či sa podarí redukovať nekalé praktiky firiem na obidvoch stranách Atlantiku, bude však len a len na vládach v EÚ a v USA.
Keby kríza eura, ktoré americkí finančníci svojimi operáciami ohrozili, mala za následok dobudovanie jeho základov, mohli by sme na onú večeru spomínať v dobrom. Politická vôľa v eurozóne na zásadnejšie opatrenia však neexistovala a dodnes neexistuje. Útok na euro však dodnes zostáva jedným z najmarkantnejších prejavov konfliktu ekonomických záujmov medzi Spojenými štátmi a Európou.
Ekonomické záujmy v popredí
Účinne viesť ekonomickú vojnu proti USA vyzvala Európu poslankyňa za Socialistickú stranu Karine Bergerová ako spravodajkyňa 147-stranovej správy, ktorú predložila spolu s Pierrom Lellouchom vo francúzskom parlamente. V dokumente sa odsudzuje prax Američanov nastavovať svoje zákony tak, aby mohli presadzovať svoje ekonomické záujmy na úkor európskych.
Objektom kritiky je využívanie tzv. exteritoriálnej pôsobnosti amerických zákonov (t. j. ich presadzovanie mimo teritória USA a dokonca i pri akýchkoľvek transakciách v USD), ako aj oveľa tvrdšie vymáhanie dodržiavania protikorupčných zákonov európskymi firmami, ktoré pôsobia v USA, v porovnaní s neeurópskymi firmami.
Pre obvinenie z porušovania amerických sankcií voči Sudánu, Kube a Iránu musela napríklad zaplatiť najväčšia francúzska banka BNP Paribas deväť miliárd amerických dolárov. Sankciované boli aj iné banky ako Crédit Agricole, HSBC, Lloyds, Barclays, Standard Chartered, ING, ABN Amro atď. Novou kauzou, ktorá podľa denníka Wall Street Journal môže otriasť celým finančným systémom, je Deutsche Bank.
Vráti sa finančná kríza?
Wall Street Journal, ktorý tradične kritizuje vládu USA za – podľa neho – drakonické opatrenia proti americkým bankám, tvrdí, že pokutovaním Deutsche Bank nad jej možnosti za údajné nekalé praktiky pri predaji hypotekárnych cenných papierov v rokoch 2005 až 2007 sa môže vyvolať panika na trhu.
Jeroen Dijsselbloem, predseda euroskupiny, sa rovnako vyjadril, že nadmerne vysoká pokuta tejto banke podkopáva globálnu finančnú stabilitu. Tieto argumenty napokon zavážia a pôvodná pokuta vo výške 14 miliárd USD sa zrejme zníži na menej ako polovicu. Obamova administratíva si nemôže dovoliť vystavovať globálne hospodárstvo riziku novej krízy v čase, keď sa dôsledky predchádzajúcej ešte nepominuli.
Podľa autorov správy Extrateritorialita amerického práva sa Európa musí proti USA „vyzbrojiť“, aby mohla „bojovať ako rovný s rovným“. No motív tvrdších opatrení americkej administratívy v posledných rokoch nemusí byť iba v snahe konkurovať Európe. Dôsledky finančnej krízy prinútili vládu vo Washingtone prijať tvrdšie regulačné opatrenia, tvrdšie ako v EÚ. Prečo?
Očakáva sa reprocitita
Je rovnako otázne, prečo regulačné úrady v európskych štátoch neodhalili emisný podvod Volkswagenu a musela to urobiť až americká Agentúra na ochranu životného prostredia EPA. Mnohé z pokút boli na európske firmy uvalené pre porušenie protikorupčného zákona. Boli medzi nimi napr. Siemens, Alstom, BAE System atď.
Je tiež otázne, prečo sú európske orgány voči korupčným praktikám domácich firiem benevolentnejšie ako americké? Mnohé z európskych finančných inštitúcií boli okrem toho obvinené z prania špinavých peňazí a za ostatné roky museli vláde USA zaplatiť stovky miliónov dolárov.
Keď sa Sigmar Gabriel, podpredseda nemeckej vlády a líder SPD, kriticky vyjadril na adresu Deutsche Bank, ktorej podnikateľský model – podľa neho – bol založený na špekuláciách, politik bavorskej CSU Hans Michelbach ho napadol: „Vašou úlohou ako ministra hospodárstva je podporovať Nemecko ako miesto pre podnikanie, nie ohovárať jednotlivých účastníkov trhu.“
Medzi krokmi, ktoré treba urobiť, správa francúzskeho parlamentu však ide ďalej ako bavorský politik. Žiada zintenzívniť boj proti medzinárodnej korupcii, proti praniu špinavých peňazí a podobne, zvýšiť podiel finančných transakcií v eurách, ale aj „odpovedať USA rovnakými zbraňami“.
Nedávne rozhodnutie Európskej komisie, podľa ktorého má spoločnosť Apple doplatiť na daniach 13 miliárd eur írskej vláde, signalizuje podľa autorov správy nádej, že po desiatkach rokov agresívnych daňových praktík amerických firiem sa takáto prax skončí. Či sa podarí redukovať nekalé praktiky firiem na obidvoch stranách Atlantiku, bude však len a len na vládach v EÚ a v USA.