Otázne je, prečo vláda nezasiahla komplexne a nežiada zrušenie všetkých rozhodnutí ÚRSO pre rok 2017 vrátane rozhodnutí týkajúcich sa občanov? Tu nejde o zmenu cien, ale o zmenu celkovej filozofie dodávania energií vrátane technických a finančných podmienok a zasahuje všetkých retroaktívne.
Preto by každý odberateľ vrátane občanov mal dostať čas, aby si svoje odbery prispôsobil novým podmienkam, a to iba tým podmienkam, ktoré sú nevyhnutné. Aj po výhradách vlády pracovníci ÚRSO naďalej zavádzajú občanov, napr. stále operujú s termínom rezervovaná kapacita, pritom pri odberoch občanov, až do konca roka 2016, išlo stále o poplatok za zvolenú sadzbu a tá sa odvíjala od výšky spotreby.
Myslíte, že fiktívna rezervovaná kapacita robí vážne technické problémy profesionálom pri výrobe a distribúcii elektrickej energie? Nerobí problémy hlavne obchodníkom s elektrickou energiou v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a tým znižuje ich zisky?
Nezávisí úspech obchodníkov s elektrickou energiou od objemu obchodu, ktorý dokážu realizovať? Závisí! Tak prečo by si ich mali občania vydržiavať stálymi poplatkami?
Občania si budovali trojfázové prípojky, lebo chceli využívať výhody elektrifikácie v plnom rozsahu, a nie preto, ako to prezentuje ÚRSO, že odoberajú trojnásobok elektrickej energie a preto majú platiť stály mesačný poplatok v trojnásobnej výške.
Dokonca šéf ÚRSO to v denníku Pravda zdôvodňoval takto: „Jednofázová prípojka má jeden istič a dva kontakty, trojfázová tri ističe a šesť kontaktov a to všetko niečo stojí…“ Nepovedal však to najpodstatnejšie, že tie ističe pred elektromerom si zaplatil a aj v budúcnosti zaplatí odberateľ. Nahradzovanie trojfázovej prípojky jednofázovou silnejšou, tak ako to bolo prezentované v inom článku, môže propagovať obchodník, ide však o technický amaterizmus.
Energetiku sme rozbili do troch skupín spoločností: jedni ju vyrábajú, druhí distribuujú a tretí predávajú. Predajcovia majú s energetikou spoločné len to, že ju predávajú. Zmluvy uzatvárajú na základe rozhodnutia distribútorov a ani len elektromer nevymenia, ak je to potrebné. Ich náplňou je obchod, preto predávajú aj plyn, žiarovky a ďalšie tovary.
Zamyslel sa niekto nad tým, prečo majú občania platiť obchodníkom s elektrickou energiou a inými komoditami stále mesačné poplatky za pripojenie k elektrickej sieti, a to vo výške vyše 20 % z celkových mesačných poplatkov? Nefungujú obchodníci z marží? Nezávisí ich úspech od objemu obchodu, ktorý dokážu realizovať? Závisí! Tak prečo by si ich mali občania vydržiavať stálymi poplatkami?
Všimla si vláda, že v čase snáh o znižovanie regionálnych rozdielov majú platiť občania na východe Slovenska stály mesačný poplatok za pripojenie do elektrickej siete temer trikrát vyšší ako na západnom Slovensku? Ide o poplatok, ktorý zaplatíte, aj keď nič nekúpite.
Pracovníci ÚRSO majú určite celý rad objektívnych príčin. Keď sú pravdivé, tak cena za distribučnú sieť na východe, za ktorú bola predaná, musela byť podstatne nižšia ako na západe Slovenska. Ak niekto kúpi zariadenie nižšej výkonnosti za nižšiu cenu, nemôže očakávať rovnakú mieru zisku bez toho, aby do zariadenia neinvestoval vlastné zdroje, a nie zdroje občanov.
Pri pohľade na predajné ceny za východoslovenskú, stredoslovenskú a západoslovenskú energetiku môžeme zažiť aj prekvapenie a tie ceny sa veľmi odlišovať nebudú. V takomto prípade sa natíska iba jedno vysvetlenie. Pri oceňovaní majetku sa robili „neúmyselné“ chyby, preto by chýbajúce zdroje na východe a v strede Slovenska mali uhradiť tí, ktorí z toho profitovali, a nie občania.
Na trhu je prebytok elektrickej energie, preto jej cena klesá, a preto aj došlo k úprave cien elektrickej energie. Cena za 1 kWh síce klesla, ale túto skutočnosť zneužil ÚRSO na zavádzanie nových poplatkov. Poplatky sú v tlači mylne interpretované, že sú aj na to, aby nebolo potrebné stavať nové elektrárne. Poplatky zavedené ÚRSO nie sú určené pre elektrárne, pôjdu do vreciek distribučných spoločností a viac než jedna pätina nezmyselne obchodníkom s elektrickou energiou a inými komoditami.
Pracovníci ÚRSO i po rokovaní s vládou naďalej obhajujú svoje rozhodnutia argumentom, že celkove dôjde k poklesu cien elektrickej energie pre domácnosti o 4,3 %. Ako tie percentá vyzerajú v praxi na východe Slovenska? Bežná domácnosť môže očakávať nižšiu faktúru, ak nemá trojfázovú prípojku, o cca. 10–30 eur, a to všetko vďaka zníženiu cien elektrickej energie. Ak má však domácnosť aj elektrifikovanú garáž, tak si vďaka poplatkom priplatí cca. 55 eur, a ak si niekto „dovolí“ mať napr. malý záhradný domček s elektrickou prípojkou, tak to je ďalších cca 55 eur.
To isté môžu očakávať aj majitelia chát s trojfázovou prípojkou a minimálnou spotrebou. A sociálne odkázaný občan s ročnou spotrebou elektrickej energie nižšou než 700 kWh môže tiež zabudnúť na nižšiu faktúru.