Hodnotenie SAV s otáznikom

Na tlačovej konferencii Slovenskej akadémie vied členovia medzinárodnej akreditačnej komisie oboznámili verejnosť s výsledkami hodnotenia všetkých ústavov SAV.

Podstatná časť záverov hodnotenia sa dá zhrnúť do jednej vety. Žiada sa, aby sa ústavy výraznejšie prejavili v európskom vedeckovýskumnom priestore, viac sa medzinárodne zviditeľnili, vo väčšom rozsahu sa zapájali do medzinárodných výskumných programov, spolupracovali so zahraničnými a internacionálnymi vedeckými inštitúciami, a teda viac publikovali v cudzích jazykoch, najmä v angličtine. Akadémia má vypracovať stratégiu a prijať opatrenia, ktoré usmernia vedecký život jej ústavov k jeho výraznejšej internacionali­zácii.

Iste sa nedá nesúhlasiť s tým, že zapojenosť do medzinárodného vedeckého života je užitočná, potrebná, lebo veď nejaká izolovaná národná veda nemôže byť životaschopná. Na hodnotení ústavov SAV je však nápadné, že do úzadia sa dostalo, čo vlastne ústavy „vyprodukovali“, čo objavili, vyriešili alebo riešia, ako prispeli k posunu poznania vo vedných disciplínach. Ako keby formálne ukazovatele boli samozrejmým dôkazom ich hodnoty.

Čítajte viac

V hodnotiacej správe zahraničných expertov nie je nič, čo by sa už roky nepraktizovalo pri hodnotení výkonov akademických aj univerzitných pracovísk. Z času na čas sa hovorí o tom aj verejne, najmä zo strany spoločenských a humanitných vied. Opakujú, že tieto vedy majú odlišnú povahu, a tak nie je náležité používať rovnaké hodnotiace meradlá, ale napriek tomu sa hodnotí paušálne. A medzinárodná akreditačná komisia túto paušálnosť len odobrila a tým akoby potvrdila, že spôsob hodnotenia vedeckých výkonov u nás zodpovedá medzinárodnému štandardu. Logika hodnotiacej filozofie je jasná: ak si dobrý, zahraničie ťa akceptuje, takže výstupy tam sú svedectvom toho, že si na úrovni.

Reálny život vedeckej obce však taký priezračný nie je. Aj v ňom prebiehajú mocenské hry, vyhľadávajú sa konexie, nadväzujú sa účelové kontakty, formujú sa skupiny na podklade protislužby alebo sa vytvárajú formálne organizácie, ktorých názvy majú vzbudiť rešpekt. Prechod od trhového hospodárstva k trhovej spoločnosti neobišiel ani vedu. Aj vedci sú vtiahnutí do kultúry trhového správania, a to nielen v ekonomickom zmysle, ale aj v zmysle sociálnej trhovej konkurencie. Ponúkajú svoje produkty na trhu a aj ich sociálne správanie je pod tlakom trhu, ktorý ich orientuje na dosahovanie sociálneho zisku – uznania vo vedeckej komunite aj mimo nej a tým aj finančného a morálneho ocenenia.

Táto stránka vedeckého života pri hodnotení výskumov nie je zanedbateľná. To, že ju pri hodnotiacom prístupe k nim treba brať vážne, preukazuje prax. Nastaveným hodnotiacim kritériám sa výskumné tímy a jednotlivci, prirodzene, prispôsobujú, adaptujú sa na ne tak, aby sa s nimi optimálne zblížili. Úspešné sú všetky adaptačné praktiky, ktorými vyhovujú litere hodnotiacich kritérií. Ak ich nespĺňajú, sú prosto periférni bez ohľadu na to, akú skutočnú hodnotu majú výsledky ich výskumov, a to je vecne, logicky aj morálne neprípustné.

Bolo by kocúrkovské postaviť sa proti internacionalizácii vedy, ale aj jej hodnotenie bez prioritného prihliadania na jej služobnú úlohu je postavením veci hore nohami.

Pri takom prístupe sa zmysel vedy odsúva do úzadia. Od vedy, financovanej z verejných zdrojov, očakávame, že skúma prírodný a sociálny svet, ako aj vnútorný svet človeka tak, že to zodpovedá jej služobnej úlohe. Hutne povedané, prvotné otázky, smerujúce k hodnoteniu výskumných výstupov, znejú, či výskumy reagujú na praktické a duchovné problémy človeka, spoločnosti a ľudstva, na ich potreby a záujmy, aké vysvetlenia, objavy, riešenia, návrhy a vízie ponúkajú a ako zasahujú do rozvoja samotnej vedy.

Pri hodnotení na pozadí týchto otázok sa zisťuje, aký je vklad výskumných výstupov do napĺňania služobnosti vedy. Preukázaný vklad je dostatočným dôvodom na kladné hodnotenie bez ohľadu na to, v akom jazyku je práca napísaná, či je publikovaná doma, alebo v zahraničí, či je výsledkom výskumu v rámci medzinárodného projektu, alebo „len“ domáceho výskumného programu. Prístup k hodnoteniu z tejto pozície je, pravdaže, komplikovanejší, náročnejší ako zo stanoviska formálnych ukazovateľov, ale to predsa nemôže byť dôvodom na to, aby sme to, čo hodnotíme, vopred skreslili.

Samozrejme, bolo by kocúrkovské postaviť sa proti internacionalizácii vedy, ale aj jej hodnotenie bez prioritného prihliadania na jej služobnú úlohu je postavením veci hore nohami. Spôsob a metodika hodnotenia ústavov SAV medzinárodnou akreditačnou komisiou by nemali byť zábranou, aby sa triezvo diskutovalo o vhodnom hodnotení vedeckých projektov a výstupov, pri ktorom sa v prvom rade prihliada na ich reálny prínos, ktorý sa dosiahol vďaka medzinárodnej spolupráci, alebo aj bez nej. Iste súhlasí celá vedecká obec na Slovensku s odporúčaním komisie, že sa treba snažiť o výraznejšie zviditeľnenie vlastných výskumov za jeho hranicami, ale súčasne nesmie podľahnúť tlaku, že bez zviditeľňovania sa nedá robiť hodnotná veda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ
brexit, veľká británia, vlajka,

Rozlúčka s obrúčkou

29.03.2017 22:00

MIROSLAV ČAPLOVIČ: Británia po rokoch snaženia vstúpila do európskeho zväzku v januári 1973. Po 44 rokoch oficiálne začala dávať dole z ruky európsku obrúčku.

parlament, nrsr, NR SR,

Malá násobilka

29.03.2017 11:00

PETER JAVŮREK: Stále platí, že ak má byť zrušenie Mečiarových amnestií úspešné, koalícia a opozícia budú musieť dospieť k vzájomnej dohode.

Tomáš Profant

Posvätný obchod a pokrok

29.03.2017 08:00

TOMÁŠ PROFANT: Slovenská vláda odsúhlasila zákaz predaja vo väčšine obchodov počas všetkých sviatkov.

Angela Merkelová

Merkelová: EÚ musí o brexite rokovať spravodlivo

29.03.2017 19:48

Nemecko sa pokúsi o to, aby mal brexit čo najmenší vplyv na občanov Európskej únie žijúcich v Británii.

Euro, peniaze, kalkulačka

Čerpanie eurofondov majú zjednodušiť zmeny v zákone

29.03.2017 19:07

Zjednodušenie čerpania eurofondov a zníženie administratívy je zámerom novely zákona o príspevku poskytovanom z eurofondov-

Spravodlivosť, súd, súdnictvo, kladivko

Kyjev nedokázal súdu vysvetliť, prečo nesplatil Rusku pôžičku

29.03.2017 18:45

Ukrajina nedokázala uspokojivo vysvetliť, prečo nesplatila Rusku dlh tri miliardy dolárov z roku 2013.

peniaze, eurá

Brexit môže výrazne zvýšiť platby Slovenska do EÚ

29.03.2017 16:09

Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ môže pre Slovensko znamenať dodatočné desiatky miliónov eur, ktorými bude musieť prispieť do rozpočtu únie.