Nezodpovednosť Igora Matoviča a celej vlády

Igor Matovič na tlačovej konferencii 5. mája predložil svoj trojbodový návrh daňovo-odvodovej reformy a zároveň uviedol, že pripraviť zmeny v stovke nadväzujúcich zákonov bude „nadľudským výkonom“.

20.06.2021 10:00
debata (10)

Po strate takmer poldruha mesiaca to bude výkon, aký by nezvládol ani mytologický Herkules. O to viac, že najnovšie strana Za ľudí prvý pilier Matoviča – 200 eur na dieťa, spochybnila a prináša svoje návrhy na zníženie daní a odvodov pre zamestnávateľov.

Ako sa rozvracia rozpočtový proces

Matovič potvrdil, že návrh reformy už od augusta minulého roka na jeho pokyn tajne pripravoval Inštitút finančnej politiky (IFP). Naozaj? A vedel o tom aspoň vtedajší minister financií Heger? Možno IFP pripravoval aj nadväzujúce zákony. Napriek tomu, že na to nemá ani kompetencie, ani expertízu. Je to daňová a colná sekcia MF SR, ktorá má na to kompetencie i prax.

Meškanie návrhu reformy má zásadný dosah na prípravu štátneho rozpočtu na rok 2022. Dobré vládnutie je aj o tom, že vláda prvý návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok predloží na rokovanie vlády pred letnými prázdninami. Vláda ČR sa už 7. júna zaoberala základnými parametrami štátneho rozpočtu ČR na rok 2022. Na mieste je teda otázka, ako ďaleko je príprava štátneho rozpočtu SR na rok 2022.

Reakcie na tri oporné piliere

Predstavenie 3 pilierov reformy na Úrade vlády SR a uniknuté kópie náčrtu návrhu boli podkladom desiatok vyjadrení analytikov (najčastejšie z INESS), z podnikateľských kruhov a zriedkavejšie i z akademických kruhov. Hodnotenia prvých vyjadrovali ich ideologické presvedčenie, legitímne záujmy vyjadrovali druhí citovaní a teoretické rady zazneli z úst akademickej sféry. Našťastie ešte na tlačovke minister poprel, že by navrhoval zvýšenie DPH na 25 %, alebo že by základom pre výpočet daní a odvodov z práce mala byť superhrubá mzda.

Základnou výhradou voči vládnej daňovo-odvodovej reforme v tejto chvíli je, že vláda zatiaľ žiadnu neschválila. Ak to nestihla doteraz, mala by ju odložiť na budúci rok. Bez odhadu príjmovej stránky, ktorá od reformy daní závisí, sa štátny rozpočet zostaviť nedá. Hrozí, že ak sa reforma neschváli v najbližších dňoch, bude treba rozpočet na rok 2022 schvaľovať počas Vianoc alebo v skrátenom legislatívnom konaní, či, nebodaj, rok 2022 začneme s rozpočtovým provizóriom.

Najväčšiu pozornosť u analytikov vzbudil prvý pilier a jeho dosahy na deficit a dlh: 200 eur na každé dieťa zamestnaného rodiča, ktorý má demonštrovať prorodinnú politiku Igora Matoviča a zrejme aj verného koaličného partnera Sme rodina (Nový návrh vraj už s 200 eurami na dieťa nepočíta.).

Podnikateľov a finančných analytikov viac zaujal ďalší pilier: jedna daň, jeden odvod. Pritakali Matovičovi, podľa ktorého je náš daňový systém komplikovaný, a preto ho treba „paradigmaticky zjednodušiť“. Škoda, že nepoznajú počet strán a kilogramy daňových kódexov v západných demokraciách! Ale ak im ide naozaj o zjednodušenie, mohli by podporiť nekonečné úsilie EÚ o harmonizáciu daňových základov, ak už nechcú podporiť daňovú harmonizáciu. Alebo súhlasiť s európskou daňou z finančných transakcií, ktorá by pri správnom nastavení mohla nahradiť takmer všetky ostatné dane.

Živnostníkov (SZČO) a jednoosobové s.r.o. najviac rozhorčil tretí princíp, aby sa na rovnaké príjmy vzťahovalo rovnaké daňovo-odvodové zaťaženie. Minister sa opieral o argument tzv. horizontálnej daňovej spravodlivosti, ale v návrhu „férovosti“ úplne ignoruje vertikálnu daňovú spravodlivosť. Jej princípom je, aby ten, kto viac zarobí, bol zaťažený vyššou daňou. Jednu t.j. rovnú „Sulíkovu“ daň vracia späť jeho úhlavný rival – Igor Matovič!

Pozrite sa za humná, páni!

Matovičova reforma je mimo akéhokoľvek kontextu nového daňového mainstreamu, ktorý koniec koncov vychádza z „večných“ funkcií daní. Z fiškálnej funkcie (daň ako zdroj príjmov rozpočtu) a prerozdeľovacej funkcie (daň ako nástroj na zmierňovanie nerovností). Náklady amerického covidového plánu a plánu obnovy budú spolu predstavovať 13 % HDP. Biden by ich rád financoval zo zvýšenej dane pre podniky na 28 % a zo zvýšenia hornej sadzby progresívnej dane na 39,7 %.

Pandemická daň, ktorú hodlá predstaviť britský minister financií Rishi Sunak, by mohla pomôcť aj u nás. Firma, ktorá dodávala antigénové testy Štátnym hmotným rezervám, dosiahla 100-násobný zisk v porovnaní s „normálom“. A nie je jediná. Zdrojom príjmov by mohlo byť v kampani sľubované vyrovnanie sa s únikmi do daňových rajov.

Už aj Svetové ekonomické fórum pokladá za bezpečnostné a ekonomické riziko rast nerovností, ktoré covid katastrofálne prehĺbil. Prerozdeľovaciu funkciu daní, ktorá má príjmové nerovnosti a nerovnosti v bohatstve znižovať, neplní iba progresívna daň z príjmu či daň z dedičstva a darovania. Už sa uvažuje aj o európskej dani z bohatstva, ako ju napríklad navrhuje Thomas Piketty alebo Gabriel Zucman. Naopak, akékoľvek zvýšenie DPH a spotrebných daní nerovnosti prehlbuje.

Základnou výhradou voči vládnej daňovo-odvodovej reforme v tejto chvíli je, že vláda zatiaľ žiadnu neschválila. Ak to nestihla doteraz, mala by ju odložiť na budúci rok. Bez odhadu príjmovej stránky, ktorá od reformy daní závisí, sa štátny rozpočet zostaviť nedá. Hrozí, že ak sa reforma neschváli v najbližších dňoch, bude treba rozpočet na rok 2022 schvaľovať počas Vianoc alebo v skrátenom legislatívnom konaní, či, nebodaj, rok 2022 začneme s rozpočtovým provizóriom.

© Autorské práva vyhradené

10 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #Igor Matovič #daňovo-odvodová reforma