Navždy v Hegerovom Kocúrkove?

V Kocúrkove Jána Chalupku hlúpi vládnu múdrym. Na začiatku jeho hry s podtitulom Len aby sme v hanbe nezostali, je motto: „Čo sa smeješ? Reč je o tebe.“ Aktuálnejšie v pluráli: Čo sa smejete? Reč je o nás, nie o vtedajších pomeroch na Slovensku!

01.07.2022 14:00
debata (8)

Jediný, ktorý si to nemyslí, je predseda vlády Eduard Heger. V druhý deň konferencie Jarná ITAPA 2022 v hoteli Sheraton 17. júna totiž povedal, že mnohí ľudia sú frustrovaní. No „možno si ani neuvedomujú, že práve dnes začínajú budovať skvelý nový svet“. Aký je Hegerov „skvelý nový svet“ ?

Hrozí inflačná špirála?

Či a ako skončí tzv. Matovičov protiinflačný balíček na Ústavnom súde SR, ešte dnes nevieme. Keby aj dopadol podľa predstáv jeho autora, zostal by iba prorodinným balíčkom, ktorý diskriminuje deti nezamestnaných rodičov a viac zvýhodňuje vyššie príjmové rodiny ako rodiny s nižšími príjmami.

V minulú sobotu zvolalo Ministerstvo financií SR a Úrad vlády SR mimoriadnu tlačovú konferenciu o novej štátnej pomoci. Na nej Eduard Heger a minister financií Igor Matovič vyhlásili, že v aktuálnom roku navrhnú „bezprecedentnú pomoc“ zamestnancom v štátnej a verejnej správe v podobe jednorazového príspevku vo výške 500 eur na osobu. Zdravotníkov, vojakov či zamestnancov zariadení sociálnych služieb plánujú odmeniť iným, samostatným opatrením. Na otázku, či pripravujú pomoc i pre dôchodcov, E. Heger odpovedal, že im chce tiež „podať pomocnú ruku, no je dôležité si uvedomiť, že nikto nemá čarovný kľúč“. Dal tým najavo, že vláda bude svojím ignorovaním pomoci dôchodcom prispievať k ďalšiemu prehlbovaniu inflačnej nerovnosti – tentoraz v skupine najvyšších vekových ročníkov.

Heger dúfal, že „bezprecedentnou pomocou“ si nakloní odborárov a pri kolektívnom vyjednávaní k návrhom dodatkov kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa v štátnej a verejnej službe pre rok 2022 budú ústretovejší. Napriek 500-eurovej poukážke KOZ SR z pôvodnej požiadavky valorizácie platov neustúpilo. Jednorazová poukážka je niečo úplne iné ako zvýšenie mesačnej mzdy. Pre štát je to, samozrejme, lacnejšie riešenie. A o výdavkoch štátneho rozpočtu sa nediskutuje iba vtedy, ak sú to výdavky kapitoly ministerstva obrany.

Ani rast miezd v súkromnom sektore a tobôž nie v štátnom a verejnom sektore, ako tvrdia podaktorí finanční analytici, zatiaľ nehrozí vyvolaním inflačnej špirály. I keď mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko rokov, miera inflácie sa až do predchádzajúceho roka pohybovala okolo 2 %. Príčiny vysokej inflácie v eurozóne nie sú, ako sa mnohí domnievajú, primárne ani v politike ECB.

Vyššia zadlženosť a možno negatívny rast

Rizikom je ešte rýchlejšie tempo zadlžovania súkromného sektora ako doteraz. Vyššia inflácia núti domácnosti brať si vo väčšom rozsahu spotrebné úvery, ktoré počas pandémie poklesli. Strach pred rýchlejším zvyšovaním úrokových sadzieb ešte viac zvyšuje dopyt po hypotekárnych úveroch. Svojimi opatreniami ho môže čiastočne NBS spomaliť, ale neobmedzí tým dopyt po bývaní. Riziko nesplácania úverov nepomáha finančnej stabilite štátu.

Rast štátneho dlhu obmedzujú pravidlá, ale viac ako pravidlá ho obmedzí zdražovanie financovania dlhu. Už prvé vyhlásenia ECB o zvýšení úrokovej sadzby a o niektorých sprievodných opatreniach zdražilo financovanie dlhu niektorých štátov eurozóny natoľko, že to núti hľadať nové nástroje, ako tzv. fragmentácii eurozóny zabrániť.

Čím dlhšie bude trvať vojna na Ukrajine, tým bude recesia v eurozóne pravdepodobnejšia. Pozastavenie prísnych rozpočtových pravidiel sa v budúcom roku zopakuje. To a použitie európskych zdrojov z plánu obnovy a európskych fondov nového sedemročného fiškálneho rámca by mohlo pomôcť aj nám. Za predpokladu, že vládne a európske zdroje budú efektívne použité.

Veľká recesia, ktorá eurozóne vzala desať rokov rastu, nebola iba dôsledkom finančnej krízy 2007/2008, no i dôsledkom chybnej politiky v eurozóne. Snaha podporiť rast bola iba krátkou epizódou, po ktorej nasledovali roky tvrdých opatrení na zníženie deficitu a dlhu zakotvené do tzv. fiškálneho kompaktu. Eurozóna sa z Veľkej recesie poučila. Na kovidovú krízu reagovala nielen pozastavením striktných rozpočtových pravidiel, ale i novým finančným nástrojom známym ako Plán obnovy a odolnosti.

Čím dlhšie bude trvať vojna na Ukrajine (a pokiaľ sa ešte k nej pridruží neviem koľký variant omikronu), tým bude recesia v eurozóne pravdepodobnejšia. Pozastavenie prísnych rozpočtových pravidiel sa v budúcom roku zopakuje. To a použitie európskych zdrojov z plánu obnovy a európskych fondov nového sedemročného fiškálneho rámca by mohlo pomôcť aj nám. Za predpokladu, že vládne a európske zdroje budú efektívne použité. A ako hovorí český komik známy pod pseudonymom Milan Pitkin: „O tom to je.“

Anglický výraz „fit for purpose“ sa prekladá doslova ako „vhodný na použitie“ a voľnejšie ako dostatočne dobrý, aby vykonal prácu, na ktorú bol určený. Ak, ako veľakrát, prežije vládny kabinet aj túto koaličnú krízu, bude po nej viac „fit for purpose“ ako pred ňou? Neznepokojujme sa. Heger nás na konferencii ITAPA totiž ubezpečil: „…stojím na čele vlády, ktorá dokáže položiť základy našej budúcnosti tak, že na nej budú chcieť stavať ďalšie generácie – a nie ich meniť.“

Hegerovo Kocúrkovo nie je žiadnou komickou hrou, ktorú by s obľubou reprízovali profesionálne alebo amatérske divadlá. A, dúfajme, ani budúce vlády.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #inflácia #Igor Matovič #vojna na Ukrajine #Eduard Heger #protiinflačný balíček