Z rozhovorov s ľuďmi, ktorí s najvyššími čínskymi predstaviteľmi rokovali o ekonomických otázkach (napríklad s Obamovým poradcom Larrym Summersom), sa prikláňam k pohľadu, že Čína má záujem byť skôr opatrná a pragmatická. Viacero príkladov z posledného obdobia tomu naozaj nasvedčuje.
Čínske ministerstvo priemyslu a informačných technológii malo napríklad od prvého júla vyžadovať, aby v každom novom počítači bol nainštalovaný filter, ktorý by užívateľov v krajine chránil pred "nevhodným obsahom“. To, pochopiteľne, prinieslo kritiku v Číne aj v zahraničí, pretože technológie tohto typu môžu byť zneužité na politické účely. Dohliadači nad internetom však toto plošné pravidlo oddialili (programy na "ochranu mladistvých“ sú zatiaľ nainštalované v kaviarňach a školách).
Výrobcovia počítačov nie sú presvedčení o správnosti predávania svojich produktov s filtrami, a tak verejná správa radšej čaká, aby nespôsobila zbytočný konflikt. Testuje, kam až môže zájsť, ale nechce to so svojou autoritou prehnať.
Podobne je to s peniazmi v čínskej centrálne banke, ktorá vlastní až 20 percent celosvetových menových rezerv. Napriek tomu, že Čína nie spokojná s tým, koľko dolárov vlastní, nepredáva ich vo veľkom a tým určite prispieva ku globálnej stabilite.
Keby Čína začala predávať len zlomok z mien, ktoré vlastní, otrasy na svetových trhoch by mohli byť zničujúce. Tento efekt by bol znásobený tým, že dnes väčšina národných bánk vlastní najmä zahraničné meny. Ešte v polovici osemdesiatych rokov bola približne polovica rezerv tvorená zlatom. Dnes je v ich trezoroch zlata možno až päťkrát menej.
Na krízu Čína zareagovala veľkým stimulovaním domácej ekonomiky a lokálne banky v tomto roku poskytli už 7 370 miliárd jüanov v pôžičkách (čo je viac ako bilión dolárov a predstavuje medziročne trojnásobný nárast). Z ekonomického hľadiska sa Čína počas krízy správa konštruktívne a bez jej aktivít by na tom bola Európa vrátane Slovenska oveľa horšie.