Čo teda hovoria fakty o "zlyhaní kapitalizmu?“ Vezmime si Ukrajinu, ktorá Slovensku nie je kultúrne taká vzdialená ako Latinská Amerika. Vyše 15 rokov premárnila tým, že nechcela priznať základné ekonomické tézy (napríklad, že nič nie je zadarmo), na rozdiel od Slovenska, ktoré sa prebudilo už koncom deväťdesiatych rokov. Vďaka tomuto prístupu bol priemerný obyvateľ Ukrajiny ešte pred krízou päťkrát chudobnejší ako priemerný Slovák.
Keďže riadená bola dosť pochybne, na splácanie svojich pôžičiek len nedávno nevyhnutne potrebovala pomoc Medzinárodného menového fondu (MMF). Peniaze z MMF začali prúdiť, ale vďaka nestabilnej mene, krehkosti inštitúcií, politickým hádkam a krátkozrakosti zákonodarcov už dokonca ani tradičný záchranca krajín v problémoch jej nie je ochotný aj naďalej pomáhať.
Kritici kapitalizmu nie sú vedľa, keď upozorňujú, že trhovému systému niečo chýba. Tí konštruktívnejší poukazujú na to, že by potreboval napríklad indikátor "blízkosti katastrofy“, akou je napríklad táto kríza. Na boj s niektorými démonmi nástroje a inštitúcie existujú, ale na iné stále nie. Napríklad národné a centrálne banky väčšinou vedia "čítať ekonomiku“ a meniť úrokové sadzby dosť dobre na to, aby zabránili vysokej inflácii.
Ak sa však niektoré banky a fondy neudržateľne zadlžujú, červený telefón s nápisom "poplach“ žiadnemu premiérovi nezazvoní. Americký Senát preto pripravuje dohľad nad subjektmi, ktoré môžu pre svoju veľkosť nakaziť celý svetový finančný systém. Kapitalizmus je možné zlepšiť aj implementáciou takýchto ochranných prvkov a keď bude mať menej výkyvov, viac ľudí bude oceňovať jeho schopnosť ťahať ekonomiku napred.