Preteky v populizme: zahraničná verzia

Pred rokom jeden republikán odkázal manažérom štátom zachránenej poisťovne AIG, aby si vzali príklad z "japonského zvyku" a buď odstúpili, alebo spáchali samovraždu. Iná politička z rovnakej strany tiež zahodila také staromódne zvyky ako civilizovanosť a verejne vyhlásila, že občania jej štátu (Minnesota) by sa mali vyzbrojiť a bojovať proti daniam z energií.

01.02.2010 13:39
debata

Aj vďaka výzvam tohto typu už na viaceré verejné diskusie politikov s voličmi v USA prišli ľudia demonštratívne s puškami na pleci, aby ukázali, čo si myslia o Obamovej ambícii aktivizovať štát najmä v zdravotníctve. Bývalá guvernérka štátu Aljaška a kandidátka na viceprezidentku Sarah Palinová ešte v lete tvrdila, že reforma zdravotníctva vytvorí "komisie smrti“, v ktorých budú byrokrati svojvoľne rozhodovať, kto bude v nemocniciach odpojený od prístrojov. Na to by sa dalo povedať, ako poznamenal bývalý americký minister financií Larry Summers, že tí, čo majú argumenty, ich vyslovia a tí, čo ich nemajú, ľudí strašia. Lenže strach často funguje.

A na populizmus určite nemajú v USA ani patent, ani monopol prívrženci pravice. Prezident Obama v snahe predať svoju politiku sa tiež začína prikláňať k taktikám, ktoré od populizmu alebo nacionalizmu nemajú ďaleko. V stredu v noci počas svojho prejavu o stave únie napríklad povedal, že „nebude akceptovať druhé miesto pre Ameriku“ a že "nie je žiadny dôvod, prečo by Európa alebo Čína mali mať najrýchlejšie vlaky“.

Nie je zlé, že Obama chce napodobniť dobré veci, ktoré vidí vonku, a možno jeho rétorika rozhýbe niektorých váhavých kongresmanov. V ideálnom prípade by sa však každá krajina mala sústrediť na riešenie vlastných problémov bez ohľadu na to, či v niečom stráca prvé miesto. Motiváciou by malo byť zlepšovanie kvality života občanov, nie fakt, že iní sú v niečom lepší. Hoci Obama sa zatiaľ neznížil k politike strachu, výroky o tom, ako Čína predbieha USA, sa často používajú práve na to, aby strašili voličov pred novou veľmocou.

Tieto príklady zo zahraničia určite neukazujú, že politická kultúra na Slovensku je vlastne v poriadku. Skôr naznačujú, že politici ochotne začnú vyhrocovať vášne, najmä ak sa im nedarí (republikáni v USA naostrili nože po svojej prehre v roku 2008, u nás sú reakcie na prehru relatívne mierne). Keď voliči budú menej často odmeňovať agresivitu, samozvaní generáli prestanú kričať "do tankoch“ a atmosféra v spoločnosti bude oveľa lepšia. V nej aj kríza rýchlejšie prejde.

debata chyba