Najhoršia predzvesť je zatváranie hraníc

Z ekonomického napätia sa často rodí napätie politické a niekedy aj vojenské. Takmer storočný "dlhý mier", ktorý panoval v Európe od porážky Napoleona v roku 1815 až po začiatok prvej svetovej vojny, sa skončil aj pre zabrzdený vzájomný obchod medzi krajinami.

26.02.2010 11:29
debata

Krvavý konflikt prerušený v novembri 1918 mal svoje pokračovanie aj vďaka veľkej depresii, ktorá priniesla rastúcu chudobu, radikalizmus, extrémne clá a zatváranie hraníc.

Tým vytvorila podmienky na druhú svetovú vojnu. Neskôr počas studenej „vojny“ bolo niekoľko okamihov, keď sa v hlavách politikov rodilo pokušenie udrieť si do iných krajín pre ekonomické hádky. Napríklad ropná kríza z roku 1973 mohla mať na svetové dejiny oveľa intenzívnejší dosah než mala, ako ma nedávno presvedčilo listovanie v archívoch amerických novín.

V súboji o prezidentské kreslo v USA v roku 1976 využil hnev voči Arabom vo svoj prospech dokonca aj kandidát, z ktorého si mnohí uťahovali pre jeho pacifizmus a vraj až komickú oddanosť pre ľudské práva. Kandidát a neskorší víťaz volieb Jimmy Carter pritom mesiac pred voľbami v jednej z predvolebných debát otvorene povedal, že „ak arabské krajiny ešte jedenkrát vyhlásia embargo proti nášmu národu, budem to považovať za nie vojenské, ale ekonomické vyhlásenie vojny a odpoviem okamžite a rovnakým spôsobom“.

Presuňme sa do súčasnosti. India pred rokom zakázala dovoz hračiek z Číny, tá zastavila dovoz belgickej čokolády (údajne pre vysokú koncentráciu farbív), holandských vajíčok a niektorých druhov mäsa z Írska. Rusko o tretinu zvýšilo clá na importované vozidlá. Európska komisia sa tiež nedala zahanbiť a zaviedla extra poplatky za ovocie z Číny a za niektoré železné produkty z Ruska a Bieloruska, tváriac ako „ochranca domáceho spotrebiteľa“.

Opatrenia tohto typu majú takmer vždy opačný efekt. Spotrebiteľ má menší výber a za produkt zaplatí viac. V chudobnejších krajinách je lacnejšia pracovná sila, čo sa prejavuje v cene dovážaných produktov. Napriek všetkému je zatiaľ povzbudzujúce, že aj počas krízy len málo krajín viní za svoje problémy svojich susedov a zatváranie hraníc ostáva mierne.

Rok 2010 ešte môže prekvapiť obchodnými prestrelkami, ale krajiny zatiaľ väčšinou na svoje hranice dávajú namiesto pušiek praky, akoby na okrasu. Niečo sme sa z predošlej ekonomickej depresie, zdá sa, predsa len naučili.

debata chyba