Nudná prognóza (a nejde len o prognózu NBS) v tomto kontexte znamená, že sa v nej neočakávajú žiadne prudké zvraty a výkyvy, že sa parametre majú akoby utriasť do nejakého „normálu“. Je to zásadná zmena v porovnaní s mimoriadne nepokojnými rokmi 2020–2023, v ktorých sa zbehla neuveriteľná zmes rušivých vplyvov: od svetovej pandémie cez vojnu až po vnútropolitické búrky. Nudná prognóza tak znamená z pohľadu občana dobrú správu: očakávanie niečoho štandardného a normálneho po rokoch neistoty a šokov. Lenže to by sme neboli my ekonómovia keby sme aj v nudnom výhľade nevideli zopár momentov dvíhajúcich obočie.
Dvojnásobný ešte neznamená dostatočný
Jedným z pozitívne znejúcich odkazov tvorcov prognóz je zdvojnásobenie tempa rastu HDP. Znie lákavo, treba však pamätať, že ide o zdvojnásobenie veľmi pomalého tempa. Keďže rast ekonomiky bol v minulom roku iba plazivý, jednopercentný (i takéto číslo však v medzinárodnom porovnaní vyzeralo dobre), tak zdvojnásobenie neznamená žiadnu masívnu expanziu. Aspoň nie dosť silnú na to, aby nás napríklad výraznejšie ťahala z biedy verejných financií.
Prihlboká priepasť medzi skupinami víťazov a porazených jednoducho nie je fér. A nie je fér ani to, keď politická elita neznáša ťarchu takejto politiky – aj keď to má len symbolický reálny vplyv.
Je tu príležitosť pre spamätanie sa spotreby domácností z prepadu v roku 2023. Je pravdepodobné, že nízka inflácia (v prognóze NBS sa očakáva len 2,8 % a vlani to bolo 11 %) vyvolá aspoň mierny rast spotreby. V prvej reakcii na obnovený rast reálnej mzdy (na konci minulého roku a začiatku súčasného) zareagovali domácnosti striedmo. Sektor domácností najprv posilnil svoje predtým vyčerpané úspory a iba v menšej miere zvyšoval spotrebu. A to treba oceniť.
Záhada konsolidácie narúša nudu
S napätím očakávaný jav, ktorý nevyhnutne naruší nudu, je konsolidácia verejných financií. Nie je to taký jedinečný jav, ako sa nám to snažia politici nahovoriť. Stav verejných financií u nás ešte nikdy nebol dobrý. Situácia bola alebo štandardne nepriaznivá (lepší prípad), alebo vyžadujúca záchranu (horší prípad vrátane súčasnosti).
Trochu z nadhľadu, bez pokusu hádať podrobnosti opatrení, možno na základe už známych skutočností vysloviť tri okruhy obáv. Tým prvým okruhom obáv je, že opatrenia nebudú dostatočne včasné a dostatočne účinné. Sú to tak trochu preteky s trhmi: hodnoverný program musí byť prezentovaný a rozbehnutý skôr, ako trhy prejavia svoju nedôveru (a čiastočne ju už prejavujú drahšími pôžičkami pre nás). V súčasnosti je podoba procesu iba čiastočne známa, konkrétnu podobu majú len niektoré čiastkové kroky, už bohato komentované. To, čo už má jasnú podobu, rieši len zlomok problému.
Druhou skupinou obáv v takýchto chvíľach sú obavy z poškodenia ekonomiky. Konsolidácia nie je sekanie. Umením je konsolidovať tak, aby z tejto konsolidácie vyšla ekonomika efektívnejšia a konkurencieschopnejšia, ako bola pred ňou. Je tu paralela s jarnou prácou ovocinára: nebol by problém odstrániť povedzme 50 % drevnej hmoty pri jarnom strihaní stromov. Umením je odstrániť tú drevnú hmotu tak, aby sa pritom dosiahol optimálny „výkon“ stromu. Lepší, ako by bol bez ostrihania. Presne tak to platí o škrtaní peňazí alebo pracovníkov vo verejnom sektore. Škrtnúť sa dá ľahko, ale škrtnúť tak, aby príslušná služba bola nie oslabená, ale posilnená – to už je iná výzva.
A treťou, možno trochu netypickou, je obava z prehĺbenia deliacich čiar v spoločnosti. Konsolidačná politika vždy prináša nejakých víťazov a nejakých porazených. Táto deľba by však nemala byť príliš markantná. Z doteraz známych krokov vyskakuje riziko príliš čitateľného víťazstva seniorov na úkor pracujúcich v mladšom a strednom veku. Hrozí medzigeneračná studená vojna namiesto normálnej medzigeneračnej solidarity (medzigeneračné napätie je pozorovateľné už aj v súčasnosti, zrejme aj pod vplyvom medzigeneračných rozdielov v smerovaní spoločnosti). Je pochopiteľné, že seniori (vzhľadom na to, že sa už nevedia ekonomicky brániť) potrebujú určitý stupeň ochrany pri úsporných opatreniach. No prihlboká priepasť medzi skupinami víťazov a porazených jednoducho nie je fér. A nie je fér ani to, keď politická elita neznáša ťarchu takejto politiky – aj keď to má len symbolický reálny vplyv.
Len nech zostane nudný
Nudný výhľad sa vie aj ľahko rozplynúť. Môžu zapôsobiť nečakané vplyvy zvonku aj nezvládnuté procesy doma. Naša ekonomika má výraznejší sklon k narážaniu do mantinelov, veľmi ľahko sa vie rozkývať. Dôvodom je jej nevyzretosť, malé rozmery i časté politické obraty. Preto na nudnom výhľade treba – paradoxne – pracovať. V bežnom živote je nuda daná pasivitou, v hospodárskom vývoji je niekedy daná zvýšenou aktivitou tvorcov politík – ale poznatkovo podloženou, štandardnou, s brzdenou politickou ľubovôľou.
Názory externých prispievateľov nemusia vyjadrovať názor redakcie.