Príbeh Oskara Dobrovodského bojujúceho s „neprispôsobivými“ susedmi v Malackách pohol Slovenskom. Nie preto, že by nikto iný závažné susedské problémy nezažíval. Lenže Dobrovodského susedia sú Rómovia. A to je dobrý dôvod, aby sa za neho postavili aj tí, čo by jakživ za nič nepochodovali, keby to nemalo etnický podtext. Dobrovodský, vlastnými slovami, nie je rasista ani nacista. To mu však neprekážalo, aby sa spojil s ľuďmi, o ktorých to povedať nie je žiadne nactiutŕhanie.
Pochod v Bratislave nahlásil Marián Mišún. Ten sa nikdy netajil tým, že považuje „farebných“ za menejcenné rasy, ani tým, že Adolf Hitler vyvolal vojnu, lebo jednoducho „musel“. Mišún sa „dištancuje od akejkoľvek formy neopodstatneného rasizmu“, čím jedným dychom vytvára novú kategóriu rasizmu „opodstatneného“.
Podobne „musí“ aj Marián Kotleba usilujúci sa o titul martýra z Krásnohorského Podhradia, kam išiel vyvolávať etnické napätie medzi tých, s ktorými osobne žiadny konflikt nemal. A nevedie ho k tomu nič iné ako rasizmus („opodstatnený?“) prezentovaný potrebou záchrany slovenského národa. Samozrejme, etnickej, pretože v zanietení boja za Boha a za národ sa všetci dokážu spojiť s tými, čo nás všetkých sociálne rozkladajú už dvadsaťtri rokov.
Na podujatí vraj nebude chýbať ani Anna Belousovová, reprezentantka ožobračovania republiky v duchu kapitalizmu s národným prídychom. A vedno s nimi všetkými prichádza medzi bratislavských kaviarenských povaľačov, ktorí nič netušia o skutočných problémoch, pochodovať celá suita iných obetí. Obetí, ktoré sú extrémistami, pretože nedokážu pomenovať svojho skutočného vraha. Ani keď kráča vedľa nich.
Napriek preukázateľne oprávnenej obave, že pôjde o akciu, ktorá podnecuje hanobenie rasy a národa, hlavné mesto ju nezakázalo. Účel zhromaždenia vraj nespĺňa podmienky na jeho zrušenie. A tak sa nám dnes s privolením slušných ľudí koná v Bratislave celkom legálny pochod slušných neonacistov. Bude aj bezpečný: extrémisti sa asi boja, že by nebodaj „museli“ začať konať, keby ich vyprovokovali falošní ochrancovia ľudských práv. A tak bude v uliciach aj veľa policajtov. To, že sa na Slovensku schyľuje k najhoršiemu, je zrazu jasné všetkým. Prepukla panika.
Pravicové časopisy vyzývajú pravičiarov, aby nebláznili. Obhajcovia voľného trhu volajú po zásahu štátu a neoliberáli spochybňujú mantru, že si má každý pomôcť sám. Médiá, ktoré celé roky prinášajú výlučne apokalyptické výjavy z rómskych osád, sa zrazu pretekajú v uverejňovaní príbehov tých Rómov, čo žijú slušne.
Intelektuáli, oháňajúci sa pri každej príležitosti slušnosťou, predstavitelia cirkví, známe osobnosti – všetci zväčša stiahli chvosty. Mlčia, aby nemuseli priznať, že svojou pasivitou a opovrhovaním sociálnou rovnováhou pomohli politikom načisto rozložiť ľudskú solidaritu, zásluhou čoho dnes stojíme na prahu sociálnej katastrofy, v tom lepšom prípade.
A všetci ako na najväčšieho vinníka ukazujú na Kotlebu. Zabúdajúc, že ešte pred ním v osadách pretŕčali svaly Ľudovít Kaník s Pavlom Frešom (v doslovnom i prenesenom význame) a že sú to reformy práve takýchto slušných zlodejov, čo nám rozložili krajinu a spravili z nej jednu veľkú osadu. Osadu, kde chudák neváha dokopať ešte väčšieho chudáka.