Reštaurácia patrí do siete podnikov, ktoré v Rakúsku nazývajú Sozialökonomische Betriebe (SÖB), doslova sociálno-ekonomický podnik. V EÚ ich volajú sociálny podnik pracovnej integrácie, pretože ich spoločenským poslaním je zaradiť znevýhodnených zamestnancov na trh práce. Rakúska obdoba našich úradov práce (Arbeitsmarktservice, AMS) udeľuje značku SÖB podnikom na základe prísnych kritérií, aby s nimi aktívne spolupracovala pri začleňovaní nezamestnaných ľudí, ktorým nestačí poradenstvo či rekvalifikačný kurz.
Ak špecialista úradu práce zistí, že uchádzač o zamestnanie potrebuje získať pracovné zručnosti, čiže naučiť sa robiť, chodiť pravidelne do práce, plniť pracovné úlohy a popritom absolvovať praktickú rekvalifikáciu, úrad sa obráti na niektorý zo spolupracujúcich sociálnych podnikov. Jeho odborníci, majstri odbornej výchovy a sociálni pracovníci vrátane psychológov, už presne vedia, čo s týmto človekom robiť, aby bol v dohodnutom období (napríklad za rok a pol) pripravený nastúpiť do riadneho zamestnania či začať samostatne podnikať. Počas celého procesu podnik komunikuje s úradom práce a vyhodnocuje pokrok svojho dočasného zamestnanca.
Ministrove zlyhania
Takúto predstavu som mal v marci a apríli 2018, keď som ako poslanec parlamentného sociálneho výboru presadzoval prijatie zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Nečakal som rýchle zázraky, veď dovtedy sme u nás takýto model vôbec nepoznali. Potom som chápal, že pandémia v roku 2020 a prvej polovici roku 2021 určila iné priority. Keď som sa však nedávno na takúto spoluprácu s integračnými sociálnymi podnikmi pýtal ľudí z jedného úradu práce na východe Slovenska, hľadeli sme na seba ako teľa na nové vráta. Oni nechápali, na čo sa pýtam, ja som nechápal, že ani po vyše piatich rokoch a minutých desiatkach miliónov eur tento systém ani len nepoznali. Nieto, že by ho aktívne využívali.
Minister Krajniak pri každej príležitosti tvrdil, že sociálna ekonomika je jeho prioritou, ale jeho rozhodnutia svedčili o opaku. Od zbabranej novely zákona cez nezvládnutú investičnú pomoc začínajúcim podnikom až po veľkolepé plány na založenie štátnych sociálnych podnikov, z ktorých zostali len prázdne reči. Nečudo, že to, čo roky prináša pozitívne výsledky v susednom Rakúsku, u nás vôbec nefunguje.
To, samozrejme, nie je vina pracovníčok či pracovníkov na úradoch práce. Je to dôsledok faktu, že ich šéfovia v Bratislave nemajú o potenciáli sociálnych podnikov pre zlepšenie zamestnanosti predstavu. Minister Krajniak pri každej príležitosti tvrdil, že sociálna ekonomika je jeho prioritou, ale jeho rozhodnutia svedčili o opaku. Od zbabranej novely zákona cez nezvládnutú investičnú pomoc začínajúcim podnikom až po veľkolepé plány na založenie štátnych sociálnych podnikov, z ktorých zostali len prázdne reči. Nečudo, že to, čo roky prináša pozitívne výsledky v susednom Rakúsku, u nás vôbec nefunguje.
Eurofondy v prospech ľudí
Sociálne podniky nám rastú ako huby po daždi, ale samotný rezort práce označuje za jeden z „kľúčových problémov sociálneho podnikania (…) nedostatočné pochopenie pojmu pracovnej integrácie“. Veľká vďaka patrí všetkým, ktorí v sociálnych podnikoch vytvárajú pracovné miesta pre zdravotne znevýhodnených ľudí, ale šéfa úradov práce ani len nezaujíma problémový „nízky podiel zamestnávania a integrácie ostatných skupín znevýhodnených a zraniteľných osôb“. Napríklad dlhodobo nezamestnaných či nízko kvalifikovaných. Pracovný potenciál týchto ľudí zostáva nevyužitý a oni zostávajú v chudobe a na okraji spoločnosti.
Mnohí sociálni podnikatelia mi potvrdili, že ani pri zakladaní podniku, ani neskôr sa s nimi nikto o takejto strategickej spolupráci nerozprával. Niektorí ani nevedeli, že ak po roku či dvoch znevýhodneného zamestnanca naučia pracovať a prípadne rekvalifikujú, podľa zákona majú nárok na finančnú odmenu. Podmienkou je, aby mu pomohli nájsť prácu u „normálneho“ zamestnávateľa alebo založiť si živnosť a celých 12 mesiacov im bude úrad práce vyplácať príspevok, ktorý je ocenením ich úspechu pri odstránení znevýhodnení pôvodne nezamestnateľného človeka. Asi nikoho neprekvapí, že ročne týchto príspevkov priznajú úrady práce po celom Slovensku zhruba desať.
Ministerstvo práce teraz plánuje čerpanie „nových“ eurofondov. Ak majú byť použité na skutočný prospech Slovenska a jeho občanov, treba investovať aj do modernizácie a zvýšenia efektívnosti služieb zamestnanosti. Naučiť ľudí na úradoch práce využívať celý potenciál integračných sociálnych podnikov. Naučiť tieto podniky systematicky posilňovať pracovné schopnosti a zručnosti dlhodobo nezamestnaných, nízko kvalifikovaných, bezdomovcov či matiek po rodičovskej dovolenke, ak im práve toto bráni nájsť si prácu. Nie je to žiadna veľká veda a vieme, ako to zvládnuť.