Bludom, že ak sa narodíte v Hornom Tisovníku (alebo v niektorej z dedín v Gemeri, na hornom Spiši či v južnom Zemplíne) máte prirodzene rovnakú šancu na úspešnú budúcnosť, ako ako keď pochádzate z Bratislavy,už trpí len hŕstka najradikálnejších liberálov, ktorí ignorujú realitu i opakované zistenia odborníkov. A presvedčením, že riešením sú nulové dane z príjmu rodičov, zasa zaslepená sekta okolo Igora Matoviča. Je to typický prístup „obyčajného“ milionára z veľkého mesta, ktorý svojim deťom môže zabezpečiť, čo im treba, lebo je bohatý a všetko potrebné má poruke.
Armáda, polícia, deti?
Už len z tohto pohľadu deti z okrajových (sociálne a ekonomicky) regiónov Slovenska také možnosti nemajú. Ich rodičia majú hlboko do vrecka, i keď pracujú, navyše bývajú odkázaní na príležitostnú prácu alebo na „peniaze na ruku“. A keď aj pravidelný príjem majú, musia spomedzi životných nákladov uprednostniť také, ktoré uspokoja aktuálne potreby, prinášajú okamžitý, rýchlo viditeľný úžitok. Výdavky na počítač, knihy, športové vybavenie alebo na jazykový kurz, umelecký, remeselný, alebo športový krúžok padajú medzi prvými za obete „optimalizácie prevádzkových nákladov“ takýchto domácností.
Bodaj by nie, keď títo ľudia nielenže sú v príjmovej tiesni, ale zároveň ich takto svojimi postojmi formuje spoločenská elita: vládni politici či „ekonomickí analytici“, ktorí za „racionalizáciu“ verejných výdavkov považujú škrtanie v sociálnej politike. Niekedy je šokujúce, za aké silné sa považujú argumenty o zastaranej vojenskej technike či vozovom parku policajtov a ako rýchlo a bez odporu vedú k miliardovým nákupom, ktoré nás zadlžujú na dlhé roky. To, v akých podmienkach žiaci z malých dedín dochádzajú do škôl, ako dlho ich rodičia čakajú na odborné vyšetrenie či aký obmedzený je výber mimoškolských aktivít, ktoré deťom pomáhajú odhaľovať a rozvíjať ich talenty a nadania, sa však neprejavuje v adekvátnej „rozpočtovej reakcii“.
Mrháme potenciálom ľudí
Lenže dlhodobá spoločenská i ekonomická sila moderných krajín spočíva v zabezpečovaní skutočnej rovností šancí a príležitostí na kvalitné vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a rozvoj talentov a nadaní. Bez ohľadu na to, v akej rodine a v ktorom regióne deti žijú, namiesto „kešu“ dostávajú lacné či bezplatné a geograficky dostupné služby v oblasti predškolskej, školskej i mimoškolskej výchovy a vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. To isté platí o dospelých, ktorí stratili prácu, ich kvalifikácia prestala byť dostatočná alebo majú problém uplatniť sa pre horší zdravotný stav. Dokonca ani každý zdravý vzdelaný a zručný človek nemá automaticky dvere otvorené ku všetkým príležitostiam, ak mu starostlivosť o dieťa alebo odkázaných rodičov nedovolia odísť za prácou na opačný koniec Slovenska či do zahraničia.
Kvalitné a cenovo dostupné služby sú osvedčeným spôsobom zvyšovania ľudského kapitálu. Ani na Slovensku si nemôžeme dovoliť mrhať potenciálom ľudí, ktorí nevyužijú svoje schopnosti, talenty a nadania len preto, lebo im štát nezabezpečil šance a príležitosti, ktoré iní majú.
Americký ekonóm a univerzitný profesor Stephen H. Gardner prízvukuje, že „ak chce krajina zvýšiť svoj ekonomický rast, musí nejakým spôsobom zvýšiť buď fyzický, alebo ľudský kapitál“. Kvalitné a cenovo dostupné služby sú osvedčeným spôsobom zvyšovania ľudského kapitálu. Ani na Slovensku si nemôžeme dovoliť mrhať potenciálom ľudí, ktorí nevyužijú svoje schopnosti, talenty a nadania len preto, lebo im štát nezabezpečil šance a príležitosti, ktoré iní majú. Naše deti nie sú prirodzene hlúpejšie ako nemecké či švédske, aj naši dospelí dokážu absorbovať nové znalosti. Problém je v tom, že na to mnohí nedostanú reálnu príležitosť.
Profit pre všetkých
Rovnosť šancí a príležitostí nestačí deklarovať. Sociálnu demokraciu od pravice tradične odlišuje pochopenie, že do jej skutočného uplatňovania treba investovať. A presne o to ide! Financovanie sociálnej politiky nepredstavuje „prevádzkové“, ale „investičné“ výdavky štátu. Na základe štúdií a analýz dnes už dokážeme vypočítať návratnosť každej takejto investície. Barbora Janubová z Ekonomickej univerzity pred časom zverejnila analýzu rozvíjajúcich sa krajín, ktorá preukázala, že každé zvýšenie nerovností spomaľuje rast HDP jedenapolnásobne.
Vláda nesmie šetriť bezhlavo škrtaním výdavkov, ktoré preukázateľne zlepšujú dlhodobé vyhliadky ľudí na rodinne a pracovne úspešný život v zdraví. Hospodársky rast musí postaviť na investíciách do osobnostného rozvoja garantovaného od detstva každému podľa jeho nadania, schopností a daností, nie ekonomických a spoločenských možností jeho rodiny. Každému treba pomôcť byť úspešný, lebo z toho budeme profitovať všetci.