Po podpise zavládla eufória: Rusko a Ukrajina pred vojnou zabezpečovali tretinu svetového dopytu po pšenici a boli významnými dodávateľmi rastlinného oleja, kukurice a hnojív. Obnovený vývoz, ktorý ruská invázia na Ukrajinu zastavila, mal stabilizovať skokový rast svetových cien potravín a pomôcť riešiť hlad stámiliónov ľudí v Afrike a Ázii.
O necelý rok, dňa 17. júla 2023 Rusko dohodu vypovedalo. Počas jej existencie sa podarilo z Ukrajiny exportovať viac ako 32 miliónov ton potravinárskych komodít do 45 štátov a na tri kontinenty. Ako uvádza správa FAO, index cien potravín v porovnaní s vrcholom v marci 2022 do ukončenia dohody poklesol o 23 percentuálnych bodov. Po jej vypovedaní hrozí, že ceny opäť vyskočia.
Prečo Putin odstúpil od dohody?
Dohoda mala pôvodne trvať 120 dní. Po jej viacnásobnom predlžovaní Rusko od nej odstúpilo. Prečo? Ruské dôvody boli trojaké: Po prvé prekážky pri vývoze ruského obilia, hnojív a amoniaku, na ktoré sa odvolával Putin už pri rokovaniach o predlžovaní dohody. Po druhé vojensko-politické dôvody a tretím dôvodom bolo údajné obchádzanie chudobných krajín. Ruský vývoz obilia a hnojív nepodliehal sankciám, no kvôli sankciám uvaleným na ruský bankový sektor, obmedzeniam pre zahraničné poisťovacie spoločnosti a prekážkam pri tranzite bol takmer nerealizovateľný.
Aj keď to Rusko oficiálne nepripustilo, odvetné ukrajinské zásahy na Kerčský most, útok dronmi na ruskú čiernomorskú flotilu, poškodenie prevádzky čpavkového diaľkovodu Togliatti – Odesa, cez ktorý sa mal prepravovať tekutý amoniak a najnovšie útoky na prístav v Novorossijsku, odkiaľ by sa mohli plaviť ruské lode s obilím, Putina v odmietnutí dohody iba utvrdili.
Napokon podľa Putina ukrajinský vývoz nesmeroval prednostne do najchudobnejších štátov. Dohoda však nič také nepredurčovala. Napriek tomu Svetový potravinový program až 80 % svetovej potravinovej pomoci v položke pšenica pokryl vďaka obilnej dohode.
Putin ignoroval aj apel pápeža Františka v prospech obnovenia čiernomorskej dohody, ktorého znepokojuje nárast hladu vo svete.
V snahe obnoviť obilnú dohodu zatiaľ nepochodil ani António Guterres. V liste Vladimirovi Putinovi podporil odstrániť jednu z prekážok pre ruský vývoz: vrátiť Rosseľchozbank do medzinárodného platobného systému Swift. Neuspel ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ani africkí lídri. Na summite v Petrohrade okrem návrhu na skončenie vojny žiadali predĺženie dohody. Putin však vyhlásil, že Rusko je schopné nahradiť ukrajinské obilie a že počas troch až štyroch mesiacov dodá až 50-tisíc ton obilia do najchudobnejších štátov Burkiny Faso, Zimbabwe, Mali, Somálska, Eritrey a Stredoafrickej republiky zdarma. Mimochodom, z týchto šiestich štátov iba Somálsko nehlasovalo proti rezolúcii Valného zhromaždenia OSN vyzývajúceho Rusko na stiahnutie vojsk z Ukrajiny. V odpovedi na Putinovu ponuku prezident JAR Cyril Ramaphosa uviedol: „Chceli by sme, aby sa čiernomorská iniciatíva naplnila a aby Čierne more bolo otvorené. Nie sme tu, aby sme prosili o dary pre africký kontinent.“
Putin ignoroval aj apel pápeža Františka v prospech obnovenia čiernomorskej dohody, ktorého znepokojuje nárast hladu vo svete. Podľa Svetového potravinového programu takmer 350 miliónov ľudí v 79 štátoch trpí akútnym potravinovým nedostatkom a počet hladujúcich sa zdvojnásobil v desiatich z nich.
Únia nemá z čoho pomôcť?
Po ukončení dohody zostali Ukrajine na prepravu obilia iba dve možné cesty: po súši cez takzvané koridory solidarity po železnici a cestách cez členské štáty EÚ susediace s Ukrajinou a lacnejšia po Dunaji. Dunajská cesta po ruskom útoku na ukrajinské dunajské prístavy Reni a najnovšie Izmajil, ktorý poškodil takmer 40-tisíc ton obilia, sa stáva menej priechodnou. Najbezpečnejšou by tak mohla byť doprava po súši až do prístavov na mori. Má to však dva zádrhy: prvým je cena dopravy, druhým úroveň pozemnej dopravy.
Ukrajina listom komisárovi pre hospodárstvo požiadala Brusel o finančnú pomoc vo výške 40 dolárov na tonu prepravovaného obilia. Reakcia bola neočakávaná a nepochybne pre Kyjev frustrujúca: Komisia nemá nateraz k dispozícii peniaze, ktorými by mohla pomôcť Ukrajine s dodatočnými výdavkami na vývoz obilia.
Druhou prekážkou je úroveň dopravnej infraštruktúry v tranzitných štátoch. Aj u nás. Železničná doprava, v ktorej investičný dlh narástol na miliardy, zvýšený nápor na prepravu ukrajinského obilia už asi neunesie. Nedokážeme ani využiť prekladiská na východnej hranici s Ukrajinou. Ak sa však nezvýši doprava po železnici, zvýšená preprava sa presunie na už i tak preťažené cesty. Ochrana zdravia, prírody a klímy zostane zase na vedľajšej koľaji.