Pri ďalších projektoch, predovšetkým kolesových vozidlách Patria 8 × 8 a pásových vozidlách CV-90 vláda odstavila slovenský obranný priemysel na vedľajšiu koľaj a uprednostnila osobné záujmy Naďa pred tými národno-štátnymi. Už dnes vieme, že ani v jednom z týchto dvoch projektov nebude naplnená požiadavka minimálnej 40 % slovenskej účasti a v najlepšom prípade sa staneme montovňou komponentov vyrobených v zahraničí. Je to jednoznačný podvod na slovenskom obrannom priemysle! Ak sme tieto dva projekty vedeli vyrobiť v licencii alebo v kooperácii s inými partnermi (ale na slovenskom území), tak je tu jedna vojenská technika, ktorú si už vyvíjame a vyrábame roky sami, ale stále nie je zavedená do Ozbrojených síl SR. A tou je pancierové vozidlo 4 × 4.
Namiesto toho, aby sme išli v tejto kategórii do slovenských riešení, včera poverená vláda SR, bez dôvery Národnej rady SR, ktorej jedinou úlohou je doviesť Slovensko k parlamentným voľbám, odsúhlasila nákup amerických pancierových vozidiel JLTV 4 × 4. Hodnota je zhruba 190 miliónov USD. Dlhodobo upozorňujem, že financie poskytnuté z amerického fondu FMF majú byť použité na nákup systémov, ktoré majú USA jedinečné a v SR sa nevyrábajú. Ide hlavne o technicky sofistikované systémy, ktoré by výrazne zvýšili úroveň Ozbrojených síl SR. Chýbajú nám prvky strategickej, ale aj taktickej protivzdušnej obrany, protidronová ochrana, prostriedky rádioelektronického boja alebo elektronické prostriedky C4I.
Táto vládna garnitúra si arogantne pretlačila ďalšie zo svojich nesystémových rozhodnutí. Takmer 200 miliónov dolárov minieme na vozidlá JLTV 4 × 4. Nebude to ani slovenský tradičný Aligator vo verzii Master II ani česko-slovenský Patriot II na unikátnom podvozku Tatra. Nebude to ani slovensko-nemecko-český Gerlach, ktorý má za sebou úspešné testy s rovnakým výrobcom veží, ako chceme kúpiť z USA. A nebude to ani Vlk alebo Hron, ktoré jazdia a pomáhajú dnes na ukrajinskom fronte. Bude to americký Oshkosh! Toto je vlastizrada voči slovenskému obrannému priemyslu! Nákup sa má uskutočniť v jednotkovej cene za viac ako 1,15 mil. USD (1,08 mil. eur)! Pritom cena európskych riešení sa pohybuje v rozpätí 550– až 900-tisíc eur! Oshkosh dodá 160 kusov namiesto 180, ktoré ešte v marci 2023 sľuboval bývalý minister v demisii Naď za prítomnosti súčasného povereného ministra Sklenára a náčelníka generálneho štábu Zmeka.
Je neakceptovateľné, že americké fondy využívame na tovar, ktorý sa dá vyrobiť a následne opravovať v SR alebo v Európe. To, čo v skutočnosti potrebujeme od USA, sú systémy, ktoré si nevieme vyrobiť sami, a na tieto by sme mali využiť americké fondy.
Nielen nesystémové, ale aj finančne menej výhodné riešenie (ak potrebujeme 180 kusov, tých zvyšných 20 budeme musieť doplatiť zo štátneho rozpočtu). Mohol by som tu rozoberať množstvo účelových poloprávd až hlúpostí uvedených v argumentoch, ktoré obhajujú tento nákup. Len pár príkladov: skupine ochrany letiska nestačí ako zásahové vozidlo pancierovaný SUV zhruba za 300– až 400-tisíc eur, ale treba auto za 1,08 mil. eur! Vojenskí špeciáli aj výsadkári operujú v skupine po šiestich vojakoch – Oshkosh je však vozidlo pre štyri osoby! Neviem, kde budú tí zvyšní dvaja sedieť. Možno budú mať dve autá, ale potom už to nie je 1 × 6-miestne vozidlo za 900-tisíc € (európske riešenie), ale 2 × 4-miestne vozidlá v súčte za 2,16 mil. € (Oshkosh)! Na záver tri zásadné komentáre:
- Tvrdenie vedenia MO SR bolo, že je to ZADARMO. Text materiálu vlády však hovorí: z celej transakcie zaplatíme viac ako 34 miliónov dolárov za DPH! A zdroje musíme nájsť v rozpočte ministerstva obrany Slovenskej republiky, ktoré tam chýbajú! Plus musíme zaplatiť z vlastného tých chýbajúcich 20 kusov, o ktorých hovoril Naď. Táto úradnícka vláda preto nemá mandát takýto materiál vôbec prerokovávať.
- Ochrana posádky: vozidlá majú balistickú ochranu Level 2 podľa Stanag 4569! Vozidlo tak neodolá ani priebojným nábojom z guľometov, ani mínam! Takto im teda záleží na životoch a ochrane slovenských vojakov.
- Vozidlo bude celé vyrobené v amerických mierach. Určite bude niekto tvrdiť, že servis sa bude v budúcnosti robiť v niektorom zo štátnych podnikov a všetko je už dohodnuté. Ale čo základná údržba? Kúpia sa pre opravné čaty a roty potrebné nástroje v amerických mierach? Keď vojaci stratia alebo sa zlomí nejaký diel, pôjdu na nákup do USA, alebo to privezie kuriér? Alebo to pošleme na opravu do USA? Toto je už úplný diletantizmus.
Na úplný záver: je neakceptovateľné, že americké fondy využívame na tovar, ktorý sa dá vyrobiť a následne opravovať v SR alebo v Európe. To, čo v skutočnosti potrebujeme od USA, sú systémy, ktoré si nevieme vyrobiť sami, a na tieto by sme mali využiť americké fondy. Namiesto toho nákup sofistikovanej americkej techniky opäť zaplatia slovenskí daňoví poplatníci bez účasti slovenských výrobcov a bez tvorby nových pracovných miest. Smutný obrázok tejto nesystémovej a antislovenskej vlády.