Istého J. B. za schvaľovanie útoku na Zámockej ulici v Bratislave odsúdil Špecializovaný trestný súd v Pezinku na peňažný trest v sume 700 eur.
Nenávisť niektorým ľudom natoľko opantala hlavy, že neváhajú verbálne schvaľovať skutky, ktoré sú neospravedlniteľné. Hyenizmus umocňujú sociálne siete, ktoré sa častokrát menia na stoku. Neraz sa stáva, že páchateľ je vnímaný ako obeť.
Tento spôsob uvažovania má korene v stereotypných vzorcoch uvažovania, ktoré dobre poznáme: Židia sa cez vojnu mali brániť. Prečo išli ako ovce na porážku? Obeť znásilnenia si o to „koledovala“, pretože bola vyzývavo oblečená, čím dráždila svoje okolie, až sa napokon nejaký „chudák“ neovládol a pod… Prikladať vinu obetiam je však perfídne.
Po nedávnej tragickej udalosti na Filozofickej fakulte UK v Prahe polícia zaznamenala až 175 prípadov schvaľovania streľby! Väčšina sa týka ľudí, ktorí skutok vyšinutého strelca schvaľujú, vyhrážajú sa jeho napodobením alebo šíria dezinformácie, ktoré môžu byť klasifikované ako šírenie poplašnej správy.
V čom tkvie príťažlivosť masových strelcov? Z histórie vieme, že niektorí jedinci sa túžia presláviť za každú cenu aj prostredníctvom páchania hrozných činov. Hérostratos z tohto dôvodu podpálil Artemidin chrám v Efeze, považovaný za jeden zo siedmich divov sveta. Za tento čin ho odsúdili na trest smrti a aby odradili jeho nasledovníkov, zakázali, aby ktokoľvek spomenul jeho meno.
Skúsenosť zo Spojených štátov, kde k masovým vraždám dochádza často, velí to isté, pretože niektorých to potom motivuje k podobným zvráteným činom.
Samozrejme, realita je iná, bulvárne médiá sa všemožne snažia zistiť detaily zo súkromného života páchateľov. Oni však nie sú ústrednou postavou týchto tragických udalostí. Spomienku si zaslúžia nevinné obete.