Čo presvedčilo lídra Hlasu? Pellegriniho dôvody by sa dali zhrnúť do dvoch základných bodov: ideologická príbuznosť a výhody trojkoalície pred vládnym štvorlístkom.
Argument, že obaja hlavní partneri „majú jasné sociálnodemokratické ukotvenie“, je skôr zbožným želaním lídra Hlasu. Smer už dávno vplával do národno-konzervatívnych vôd a z reakcie Roberta Fica na kritiku Strany európskych socialistov je zrejmé, že o nálepku sociálnej demokracie už ani veľmi nestojí. Bude preto zaujímavé sledovať, ako z toho napokon vybŕdne Hlas, ktorý do sociálnodemokratickej rodiny chce patriť.
No asi najzaujímavejšie bude sledovať, akým spôsobom Pellegrini vysvetlí voličom svoje politické premety – prečo sa vlastne Hlas odtrhol od Smeru, keď po troch rokoch bude spolu s ním opäť sedieť v jednej vláde? Dezorientovaní voliči napriek tomu, že takúto koalíciu preferujú, si skôr či neskôr začnú klásť otázku – načo sú nám dve sociálnodemokratické strany? Pretože toto je skutočne európsky unikát. A v čom sa vlastne Hlas líši od Smeru?
Je len otázkou času, kedy Smer rozloží Hlas (a nepochybne aj SNS) doslova na „častice“. V tomto je Robert Fico majster. Je veľmi pravdepodobné, že sa to bude diať overenou salámovou metódou, keď prostredníctvom vyvolávania rôznych konfliktov bude lákať zblúdené ovečky späť do svojho košiara.
Nemožno vylúčiť, že v hre bude aj prezidentský post. Pohybujeme sa síce zatiaľ skôr v rovine špekulácií, no faktom je, že v jednom z nedávnych prieskumov vyšiel Pellegrini ako jasný víťaz. Porazil všetkých oficiálnych kandidátov, vrátane Ivana Korčoka. Pre Smer, ktorý utrpel v uplynulých dvoch voľbách ponižujúcu prehru od nestraníkov, to môže byť ideálny spôsob, ako „upratať“ koaličného partnera a zároveň sa pokúsiť posilniť svoju moc v štáte.