Už školáci s priemernými ba i podpriemernými výsledkami vedia, že sa môžu spoľahnúť, že na „nejaké to“ gymnázium sa dostanú, lebo školy dostávajú peniaze podľa počtu žiakov. Maturanti sa zasa môžu spoľahnúť, že na „nejakú“ vysokú školu ich prijmú a vysokoškoláci, že sa dopracujú k diplomu. Výsledkom takto nastaveného systému je, že vo všeobecnosti klesá kvalita žiakov a absolventov.
Keď minister Dušan Čaplovič hovorí o potrebe zaviesť prísnejšie kritéria na prijímacie skúšky na stredné školy, tak sa vlastne len pokúša vniesť do súčasného chaosu nejaký systém. Pritom nejde o žiadny neuvážený experiment, ale v podstate len o návrat k niečomu, čo tu už prakticky celé desaťročia fungovalo.
Aj keď známky z rôznych škôl majú rôznu výpovednú hodnotu, priemer známok je predsa len určitým vodidlom, na aký typ strednej školy má žiak zhruba predpoklady.
Spolu s jednotným typom prijímacích skúšok sa vytvorí sito, prostredníctvom ktorého školy dokážu vyselektovať žiakov podľa ich kvality, a tak sa nebude stávať, že deviatak so štvorkami zmaturuje na nejakom súkromnom gymnáziu.
Nastavenie prísnejších kritérií je však len prvý krok. Tým druhým je zlepšenie finančného ohodnotenia učiteľov. Keď budú mať rodičia pocit, že stoja pred úbožiakmi, ktorých si môžu kúpiť za pár drobných, tak sa nebudú ani ostýchať na nich zatlačiť, aby ich deťom dali lepšiu známku.