V súčasnosti dosť dramaticky klesá odbyt, to znamená, že firmy majú menej zákaziek. V rámci peňažných teórií je povedané, že odbyt závisí od množstva peňazí v obehu a od rýchlosti otočenia tohto množstva peňazí. V normálnych časoch je rýchlosť otočenia dosť stabilná a množstvo peňazí každý rok ľahko rastie. Napríklad na Slovensku v roku 2008 rástla reálna ekonomika okolo 6 percent, ceny rástli okolo štyroch percent a za predpokladu, že rýchlosť peňazí sa nezmenila, muselo by množstvo peňazí v obehu rásť približne o 10 percent.
Kto urobil tento desaťpercentný prírastok peňazí?
Pokiaľ rástol objem bankoviek, potom tieto extra peniaze samozrejme produkovala centrálna banka (do 31. 12. 2008 to bola Národná banka Slovenska a od 1. 1. 2009 je to Európska centrálna banka). Čo sa však týka tzv. ,,bankových peňazí“, to sú peniaze na účtoch, objem týchto peňazí vznikol na základe ,,spolupráce“ medzi obyvateľmi a bankami. Tým, že ľudia na jednej strane vkladajú svoje peniaze do bánk a na druhej strane banky poskytujú peniaze v podobe úverov iným ľuďom, vznikajú stále nové peniaze.
Pritom centrálna banka musí dať pozor, aby prírastok objemu peňazí nebol príliš silný, pretože inak by vznikla nežiaduca vysoká inflácia. Centrálna banka má nástroje, ako môže nepriamo ovplyvniť vznik bankových peňazí, najmä cez úrokovú politiku. V normálnych časoch je ,,boj“ proti inflácii pre centrálnu banku rutinná práca a dosť dobre to funguje.
Lenže za nezvyčajných okolností môže vzniknúť aj opačný problém, a to taký, že objem peňazí v obehu alebo rýchlosť otáčania klesá. Boj proti takémuto škodlivému vývoju už nie je rutinnou prácou. Dokonca všetci funkcionári, ktorí teraz pôsobia v centrálnych bankách, s tým nemajú skúsenosti, pretože naposledy to vážne nastalo pred 75 rokmi. Proti týmto chýbajúcim praktickým skúsenostiam pomáhajú už len tie správne teoretické vedomosti. Žiaľ, nie všetci ľudia, ktorí rozhodujú o peňažnej politike, ich vždy majú. A to môže byť v krízovej situácií veľký problém pre ľudstvo.
Najdôležitejšie na svete sú dve centrálne banky: Americká centrálna banka (emituje americký dolár) a Európska centrálna banka (emituje euro). Tieto dve inštitúcie sa správajú v tejto kríze úplne odlišne. Americká centrálna banka sa v boji proti kríze rozhodla, že bude používať nadštandardné opatrenia. To znamená, že sa už nespolieha na vyrábanie peňazí cez teraz nie úplne funkčný bankový systém, ale sama priamo zvyšuje objem peňazí v obehu.
Koľko stoja peniaze?
Nič! Pretože pre každú centrálnu banku nemajú vlastné peniaze nijakú hodnotu – len cudzie peniaze majú hodnotu. Výroba bankovky stojí zopár centov a peniaze na účte nestoja ani to.
Existuje veľa ciest, ako môže centrálna banka priamo zvýšiť objem peňazí. Najjednoduchšia forma je, že centrálna banka kúpi podnikateľské a štátne dlhopisy alebo poskytne priamo úvery.
Americká centrálna banka to po prvý raz v histórii vo veľkom rozsahu urobila v decembri 2008 a teraz to ešte posilní. Je dokonca očakávané – a pre veľa ľudí nepredstaviteľné, že v tomto roku prinesie Americká centrálna banka cez rôzne priame operácie viac tisíc miliárd dolárov do obehu!
Čo to spôsobí a prečo to Európska centrálna banka zatiaľ nerobí, to sa dozviete v tomto seriáli už tento piatok.