Verejné obstarávanie sa u nás stalo synonymom verejného rozkrádania. O tom, že sme schopní zmanipulovať úplne všetko – i elektronické aukcie – svedčí kauza platinové sitká.
Vzhľadom na takéto skúsenosti neprekvapuje, ako si viac ako polovica ľudí myslí, že pri verejnom obstarávaní dochádza často ku korupcii a ďalších skoro 30 % je presvedčených, že k nej dochádza takmer vždy.
Keď v takejto situácii minister vnútra Robert Kaliňák prichádza s nápadom centralizovať nákupy, každý by mu mal zatlieskať. Čím menej príležitostí, ako pustiť žilou zo štátneho, tým lepšie. Zatlieskať sa, naopak, nedá nápadu, aby v prípade strategických zákaziek nad 10 miliónov eur, nebola nutná riadna súťaž, len akýsi „prieskum trhu“. O víťazovi tendra by sa nerozhodovalo na základe jasne stanovených pravidiel, ale všetko by záviselo od svojvôle komisie. Ak by sa tento nápad aplikoval v masovom meradle, zmazal by všetky pozitíva pripravenej zmeny.
Čas na opravu chýb ešte zostáva. A keby k tomu aj došlo, azda by sa mrhanie peniazmi slovenských i európskych daňových poplatníkov v predražených tendroch dostalo do akých-takých európskych štandardov.