Keďže zamestnávatelia nemajú isté zákazky, žijú v ustavičnej neistote. Ten, kto je bez vyhliadok do budúcnosti, nemá ani príliš veľa dôvodov prijímať nových zamestnancov. Aj preto je oproti minulosti oveľa väčší dopyt po „dohodároch“, prostredníctvom ktorých dokážu firmy flexibilne reagovať na potreby trhu.
Naopak, všeobecný trend je skôr taký, že spoločnosti radšej niekoľkých ľudí prepustia, akoby mali všetkým plošne znižovať mzdy. Tí, ktorí v práci zostanú, sú potom viac motivovaní a podávajú lepšie výkony. Robia síce prácu, ktorú predtým vykonávali dvaja, možno i traja, ale majú robotu. A byť zamestnaný, je dnes asi to najdôležitejšie.
Z makroekonomického hľadiska je to pozitívne, lebo firmy sú produktívnejšie a tým aj viac konkurencieschopné, lenže tieto dva pozitívne faktory sa nijako neodrážajú vo zvyšovaní zamestnanosti.
Navyše ak si má firma vybrať medzi priemerným zamestnancom s 20-ročnou praxou a absolventom bez akýchkoľvek skúseností, dá prednosť tomu skúsenejšiemu.
V mnohých prípadoch sú si prekážkou prijatia mladí ľudia sami – stáva sa , že o čo menej skúseností majú, o to väčšie sú ich nároky. Pre „veľké oči“ napokon zostanú na ulici.
Najväčšie problémy pri uplatnení majú, samozrejme, tí so základným a učňovským vzdelaním. V prípade stredných odborných škôl je požiadavka ministra školstva, aby došlo k väčšiemu prepojeniu školstva s potrebami trhu práce, úplne legitímna. Mnohé firmy skutočne nevedia nájsť ani dnes ľudí schopných vykonávať určité profesie, ktoré si vyžadujú špecifickú kvalifikáciu.
Receptom by mohlo byť tzv. duálne vzdelávanie, ktoré dokáže skĺbiť teóriu s praxou. Vďaka nemu patrí napríklad Nemecko medzi krajiny s najnižšou nezamestnanosťou mladých ľudí. Tento model by sa na Slovensku mohol presadiť o to ľahšie, že v minulosti bol u nás rozšírený – firmy si bežne vychovávali svojich budúcich zamestnancov.
Okrem toho na Slovensku hodnota vysokoškolského diplomu značne zdevalvovala – pomaly ho bude mať takmer každý, bez ohľadu na svoje reálne schopnosti. Nečudo, že už dnes má šikovný tesár alebo klampiar oveľa väčšie uplatnenie ako absolvent masmediálnej komunikácie, sociálnej práce či andragogiky. Preto lepšie ako nezamestnaný absolvent s diplomom je schopný remeselník bez diplomu.
Na druhej strane, čo sa dá robiť v regióne, kde nezamestnanosť dosahuje 20, 30 ba i viac percent? Každá krajina má centrum a perifériu, lenže v prípade Slovenska sú tieto rozdiely extrémne. Peniaze, ktoré vláda hodlá využiť na zníženie hrozivej nezamestnanosti mladých, by preto v značnej miere mali putovať práve tam.