Preto sa nemôžeme polícii čudovať, že preveruje každé hlásenie. Aj keď sa vopred domnievame, že ide o planú hrozbu, nič netreba nechať náhode a všetko treba preveriť. Vo vzduchu totiž visí aj možnosť, že útočníkovi či útočníkom ide práve o preverenie práce polície a informačných služieb – či budú konať a nezoberú vyhrážky na ľahkú váhu.
Prvé varovanie prišlo už v piatok, keď bombové výhražné maily pretkané náboženskými islamskými heslami dostala stovka bratislavských škôl. Doteraz nevieme, kto za nimi stál. Spojitosť sa nedá vylúčiť, no boli by to zatiaľ iba špekulácie. Keď sa však pozrieme na piatkový incident spätne, zdá sa, že si niekto testoval svoju silu a reakcie, aby mohol zaútočiť naplno.
Ak sme si v piatok mohli dovoliť pomyslieť, že niekto si overuje svoje „zručnosti“ v ovládaní počítačových sietí a internetu, tentoraz musíme spozornieť. Hoci s veľkou pravdepodobnosťou išlo o plané útoky, nikdy sa nedá vylúčiť, že na niektorej škole sa ukrýva bomba. Pretože prepašovať výbušniny do školy nie je až taký problém (v jednej sa našli petardy). Decembrová streľba na UK v Prahe s viac ako desiatkou mŕtvych dokazuje, že do areálu budovy vysokej školy nie je problém bez povšimnutia prepašovať celý arzenál zbraní.
Nech už ktokoľvek stojí za vyhrážkami, je to len ďalší dôkaz, že v našej spoločnosti sa vytráca elementárna slušnosť, spolupatričnosť a vzájomný rešpekt.
Pokiaľ ide o páchateľov, bežného občana okamžite napadnú dve alternatívy. Cielený útok z Ruska alebo zábavka počítačovo zdatných mladíkov, ktorí sa chcú predviesť. Hoci je pravda, že tajné služby pre niekoľkými dňami varovali pred ruskou hrozbou hybridných útokov v Európe pred eurovoľbami s cieľom destabilizovať spoločnosti, vieme si predstaviť oveľa sofistikovanejšie a škodlivejšie útoky, napr. napadnutie počítačových sietí nemocníc. Lenže prečo útočiť na Slovensku, keď časť našej verejnosti na slovo verí rôznym šikovne naaranžovaným ruským dezinformáciám? Navyše súčasná vláda je z tých európskych po maďarskej najmenej kritická k Rusku. To nedáva zmysel. Alebo že by si v Rusku mysleli svoje?
Pokiaľ ide o nedomyslenú hru nejakých dobrodruhov, tak to poriadne prestrelili. Za bombové vyhrážky im hrozia vysoké tresty – 20–25 rokov alebo až doživotie. Hoci anonymné poslanie mailov z neznámych adries do škôl či iných zariadení nie je pre počítačových fajnšmekrov až taký problém, musí to byť sakramentsky sofistikovaná práca, aby vyšetrovatelia po čase nevypátrali páchateľa. Je otázkou, či si to prípadní dobrodruhovia uvedomujú. Pretože jednoduché maskovanie sa dá ľahko odhaliť. No všetko sú to zatiaľ iba špekulácie, musíme si počkať na vyšetrovanie polície.
Nech už ktokoľvek stojí za vyhrážkami, je to len ďalší dôkaz, že v našej spoločnosti sa vytráca elementárna slušnosť, spolupatričnosť a vzájomný rešpekt. Keď politici na dennej báze na seba útočia, kričia, obviňujú sa a nepočúvajú, sa nemožno sa čudovať, že sa to časom odzrkadlí v celej spoločnosti. Iba žneme plody, ktoré sme už dávnejšie zasiali.