Na Slovensku už roky platí, že nie je živnostník ako živnostník. Zamestnanci sa stretávajú s dlhodobým problémom, že zamestnávatelia ich tlačia do živností. Argumentujú tým, že je to vlastne výhodné aj pre nich, lebo budú platiť oveľa nižšie odvody, čím si sami prilepšia a zároveň pomôžu aj firme.
Taktne však zamlčia, že nízke odvody sa odzrkadlia v nižšej péenke a neskôr aj v nízkych dôchodkoch. Tento problém sa už začína naplno prejavovať, lebo do penzie odchádzajú živnostníci, ktorí si väčšinu svojej pracovnej kariéry platili minimálne odvody. Poniektorí tak dostanú iba minimálny dôchodok! Navyše väčšina „podnikateľov“ nemá nárok ani na podporu v nezamestnanosti.
Motivácia mať vyšší čistý príjem však láka aj nejedného pracovníka, ktorý nemyslí na zadné dvierka. Zaujíma ho len to, čo nasledujúci mesiac dostane vyplatené priamo na ruku. Čo bude o 30–40 rokov, ho zjavne netrápi…
Ak v takejto situácii prichádza minister práce s návrhom posilniť kompetencie inšpektorátov práce, ktoré by kontrolovali, či má na konkrétnom mieste pracovať živnostník, alebo človek na riadny pracovný pomer, a zároveň chce upraviť Zákonník práce, aby v ňom bolo jasnejšie definované, kedy bude môcť zamestnanec pracovať na živnosť a kedy nie, tak sa žiada dodať jediné: Konečne!