To neznamená, že zajace nevíťazia i politicky. Podľa oficiálnych prieskumov, ktoré ma ohromili, veľkonočný zajac získava v medzinárodnom meradle asi 89 percent platných hlasov, čím údajne poľahky poráža Santa Clausa, ktorý má iba 87 percent, alebo napríklad svätého Valentína s 71 percentami hlasov.
Rozdelenie hlasov si neviem vysvetliť, lebo je jasné, že spolu potom majú takmer 250 percent, z čoho by sa mohla poučiť a mať radosť nielen každá „neziskovka“, ale za podobný výsledok by veľa dali aj tzv. ziskovky. Všetky tieto milé bytosti však evidentne po pár týždňoch nemilosrdne zadrhne neviditeľná ruka trhu, ktorá ich iba okato využíva, ale pritom nemiluje naozajstnou láskou.
Aj keď všetky pracujú ako stachanovci, sú jej dobré iba na to, aby ich opäť po roku vyhrabala z popola a priviedla na svetlo aj s príbuznými bytosťami. Namiesto sobov tak dnes okolo seba nachádzame kuriatka, húsatká, kačiatka, kozliatka, baránkov a novo sa formujúce mladé či omladené politické „straničky“, prípadne už odušu štebotajúcich, neuveriteľne sympatických a pracovitých rôznofarebných kandidátov do eurovolieb.
Svet sa mení aj z čisto estetického hľadiska. Umelecká performačná vlna postihuje celé regióny, v ktorých sa farba a výzdoba vajíčok prispôsobujú sviatočným okolnostiam. Obyčajné celoročné vajce sa najčastejšie chápe ako netradičné. Skutočné a hodnotné musí byť nateraz prázdne a pomaľované ako intelektuálne založená fotomodelka.
Mnohí spoluobčania sú rozhorčení charakterom našich tisícročných tradícií, ktoré vyznievajú ako nanajvýš rodovo nekorektné. Veru neraz sa pod ich kepienkom akosi šibú ženy a sú aj polievané vodou či voňavkami.
Vždy sa však možno utešiť tým, že sa tak deje iba za veľmi neobvyklých okolností, teda keď je mierová doba, ktorá vždy predstavuje iba relatívne krátky časový úsek medzi vojnami. Počas vojny sa väčšinou tlčú najmä muži medzi sebou a nikdy na to nebol práve najkrajší pohľad. Šibačka je priamou oslavou života.
Nikto nemôže za to, že sviatky zrodu života naši predkovia prijímali a prežívali s akousi bujarou radosťou, ktorá je pre nás hádam až nepochopiteľná. Ale rozhodne k nim vždy patril aj sviatočný stôl s často až neskutočnými dobrotami a k tomu všetkému stretnutia s najbližšími. Plnými pohody, priateľstva i lásky.
Veď rozdiel medzi zvieratkom a človekom videli filozofi mnohých období najčastejšie v práci. Ale jeho podstatnú črtu si všimol až poľský aforista Julian Tuwim: „Ťava dokáže pracovať celý týždeň bez toho, aby pila, no človek dokáže týždeň piť bez toho, aby pracoval.“
Ak nebudeme túto zrejmú pravdu celkom zbytočne znovu dokazovať, potom môžu byť práve tieto sviatky tými najkrajšími.