V rodinách či reštauráciách drú, aby holandské deti mali pohodlie a domáci zákazník žil v peknom prostredí s dobrým servisom. S tým kontrastuje Bratislava. Pokiaľ ide o HDP, je bohatšia ako drvivá väčšina miest na Západe. A predsa v centre človek opatrne prekračuje rozhegané dlaždice a mesto tri roky rokuje, ako opraviť kilometer električkovej trate.
Tak mi prišlo na um, hovorí môj známy, hádam by pomohlo požiadať Rakúšanov, aby nám poslali nejakého pána. Toho by sme všetci poslúchali. A len čo by sme mali na vlastný štát predpoklady, tak by sme sa proti nemu vzbúrili a vyhnali ho.
Skutočne, rezignácia na efektívne formy organizácie v domácom prostredí je jednou z fascinujúcich čŕt života viacerých regiónov východnej Európy. No to nie je všetko. Stagnácia býva aj hlbšia. Často sa týka hodnoty vedomostí či jednoducho racionálneho myslenia. Východ čiastočne rezignuje na civilizáciu.
Na jednu úsmevnú príhodu si spomínam z Bulharska. Príbuzní mojej priateľky, ktorých sme navštívili, vypúšťali bazén. V diskusii zaznelo, že sa to zrýchli, ak sa odtoková hadica obráti smerom hore, „voda totiž hore tečie rýchlejšie ako dole“.
Trochu šokovaný som príbuznej, ktorá to povedala, pričom mala dokonca formálne ukončené technické vysokoškolské vzdelanie, začal vysvetľovať hydrostatický zákon a čo z neho vyplýva. Prerušila ma a bez mihnutia oka mi milo (Bulhari sú milí) vysvetlila, že určite zarába viac ako nejaký akademik. A teda pravdu má ona.
Z jej hľadiska to bol prirodzený postoj. V podnikaní nepotrebuje prísne racionálne myslenie a to tak nemá pre ňu zvláštnu hodnotu. Možno by trochu počtárskej zručnosti pomohlo efektívnejšie riadiť nákupy a stav zásob v sklade. Ale v konkrétnom biznise a v danom prostredí sú oveľa dôležitejšie kontakty a vplyvové siete. Tak ako vo zvyšku hospodárstva.
Dôležitá je pritom turistika, špekulácie s pôdou a dotáciami na ňu, organizovanie prepravy tovaru z Turecka smerom do Európy. Chytrosť človek demonštruje zaradením sa do tohto podnikania alebo aspoň migráciou za dobre plateným miestom v zahraničí.
Na Slovensku sa stal pre zmenu hlavným motorom ekonomického rozvoja predaj pracovnej sily zahraničnému kapitálu. Niežeby sa tu neuživili menšie komunity vedcov, inovatívnych podnikateľov či šikovných profesionálov, no ich úloha je pomerne obmedzená. Dlhodobo to má i tu prehliadaný, ale veľmi hlboký vplyv na celkové vnímanie hodnoty racionality a vzdelanosti v širšej spoločnosti. Aj na vnímanie pravdy. Pravdu má ten, kto má peniaze alebo lepšie miestečko.
Úprimne povedané, oveľa zaujímavejšie ako politické diskusie o európskych hodnotách je sledovať práve cez drobné spoločenské interakcie, ako špecifická hospodárska integrácia, ktorú si tieto krajiny zvolili, prispieva k formovaniu ich dlhodobejších civilizačných postojov. Iste, to pozorovanie býva často smutné. Ale napriek tomu fascinujúce.