V septembri bude referendum o nezávislosti Škótska. Odtrhnutie asi neprejde, ale už tá možnosť vyvoláva vo svete údiv. Do toho vyhrážky vystúpenia z Európskej únie.
Piatková porážka britského premiéra v boji o hlavu Európskej komisie bola len akýmsi ďalším potknutím krajiny, ktorá akoby strácala smerovanie. Bol to osamelý boj pod tlakom domácich britských médií, ktorý nikto nechápal.
Problém pritom nie je vo veľmocenských mechanizmoch. Británia je stále kultúrnym a vedeckým majákom sveta. Veľvyslanci síce občas majú úroveň svojich amerických stranícky nominovaných kolegov, ale väčšinou má krajina vynikajúcich diplomatov. Fantastické ozbrojené sily. Problém je vo vnútornej politike.
Európsku otázku napríklad ovplyvňuje imigrácia. Zvlášť metropolitné časti Anglicka sú jednoducho preplnené. Paradoxom je, že obyvateľstvo prílev zhadzuje na euroúradníkov. Je však daný hospodárskym modelom založeným na využívaní veľkého množstva jednoduchej práce. Banky tiež potrebujú tlak migrantov na ceny domov. Inak ich súvahy, nafúknuté hypotekárnymi obchodmi, spľasnú.
Britská tlač občas prinesie článok o úpadku Francúzska, z ktorého sa mladí sťahujú do Londýna. Pritom realita je taká, že do Francúzska sa ročne odsťahuje viac Britov ako naopak. Hľadajú pokojnejší život, menej komercie. Hľadajú zdravší život, veď Británia je dnes územím obéznych, nezdravých tiel. Nezdravá je aj spoločenská štruktúra. Armády sociálne vylúčených sú napriek prešpekulovane sa tváriacej sociálnej politike odsúdené na život na okraji. Od veľkých liberálnych reforiem na začiatku 20. storočia až po povojnovú Beveridgeovu správu sa britská elita snažila vybudovať dynamickú, súdržnú spoločnosť. Robili to pol storočia. Thatcherovej vládam na rozbitie tohto modelu stačilo niekoľko rokov.
Životu dominujú rýchle peniaze a lacný liberalizmus. Mediálny diškurz býva neuveriteľne banálny, správy o politike detinské. Univerzity praskajú vo švíkoch, pretože vláda v nich parkuje masy mladých, ktorí by inak boli nezamestnaní, a tiež vo veľkom láka dobre platiacich cudzincov. Kvalita ide rýchlo dolu vodou.
Tón spoločenských diskusií udávajú ukričané mestské elity z Londýna. Regionálna politika, médiá či kultúra chradnú. Málokto naozaj dôsledne analyzuje spoločnosť, skôr sa všade pripravuje pôda na ďalšie a ďalšie novoty vo verejnej politike, ktoré sú často zbytočné. Ale dobre sa na nich zarába.
Británia sa vždy pod tlakom domácej alebo vonkajšej krízy otriasla. Ale v tejto chvíli človeku kráčajúcemu preplneným Londýnom nevdojak znova a znova vyskakujú v mysli verše W.B. Yeatsa. „Turning and turning in the widening gyre, the falcon cannot hear the falconer, things fall apart, the centre cannot hold, mere anarchy is loosed upon the world.“ Sokol sa rozlietava v čoraz širšom kruhu, povraz sokolníka nestačí, centrum vecí sa stráca, dnes sa tu stáva z anarchie vládca.