Ak by sa ktosi pozastavil nad tým, že bol v obchode úplne sám, nemusí sa znepokojovať, pretože personál bol v úzadí. Ohúrený, no ústretový.
Fakt, že návšteva samoobsluhy nebola jedinečným činom, ale ďaleko do budúcnosti premysleným opatrením, potvrdzuje i druhá, asi najradostnejšia letná udalosť na Slovensku – prezident si hneď nato vybavil vlastnú „prezidentskú“ platobnú kartu. Každý istotne hľadel na známy obrázok s dojatím a hádal: Kúpi si pán prezident šalátovú uhorku alebo paradajku? Čo s ňou potom bude? Má jeho ochranka poruke nožík, aby mu ju zaraz ošúpala?
No v súčasnosti môže mať takýto zdanlivo populistický výklad, ktorý včera iste platil, v skutočnosti ďalekosiahle politické následky. Ak by si napríklad kúpil poľské jablko, nezvýšil by tým automaticky cenu ruského plynu? (Je jasné, že ak si poľské jablko v priamom mediálnom prenose ostentatívne „nekúpi“, ruský plyn pre nás hneď zlacnie!) Bude lepšie, keď si kúpi poľské jablko alebo iba naše slovenské takpovediac nateraz sankcionované chladené kurča?
Pohyb v samoobsluhe sa tak pre hlavu štátu náhle stáva pohybom na tenkom ľade, ale zároveň mocným politickým prostriedkom, ktorým môže ovplyvňovať a zlepšovať našu súčasnú situáciu, o budúcnosti už ani nehovoriac. Každý doterajší prezident bol od podobných podozrení uchránený, lebo predtým platobné karty neboli, alebo keď už potom aj boli, mal ich údajne iba „protokol“. To znamená príslušný úradník, ktorý za prezidenta všetko zaplatil.
To sa však zmenilo: „Prezident bude túto kartu používať, keď pôjde napríklad na pracovný obed s nejakým veľvyslancom. Útratu bude platiť kartou priamo prezident a nemusí tam byť aj pracovník protokolu,“ vysvetlil hovorca Peter Petrus. Ak by sa teda zdalo, že sa o náš štát nik nestará, opak je pravdou. Istotne tento posun bude možné využiť aj na zviditeľnenie Slovenska.
Na rozdiel od jedného bývalého prezidenta, ktorý nútil štátnikov z iných krajín sadiť a zahrabávať stromčeky, terajší návštevníci jednoducho zájdu s novou hlavou štátu do samoobsluhy a iba úprimne zodpovedia otázku, ktorú im položí. Napríklad: „Čo by ste chceli radšej – lízanku alebo hašlerky?“ Táto otázka by, aspoň podľa mňa, nesmierne potešila ktorúkoľvek európsku kráľovnú, no nemenej i bežného predstaviteľa niektorého demokratického štátu.
Kroky, ktoré prezident v záujme poľudštenia politiky toto leto vykonal, sú ďalekosiahle. Väčšina občanov je totiž rozradostnená z presvedčenia, že keby aj ostatní politici žili ako obyčajní ľudia, neboli by vojny ani bieda. Najmä teraz, keď sa našťastie vysvetlilo, prečo v polepšovni zjedol chovancom obed a nerozdelil sa s nimi. (Druhý obed im vraj zjedla pani ombudsmanka.) Obed totiž bol sám osebe, aspoň podľa komentátorov, taký malý, že sa už viac rozdeliť naozaj nedal.