Kedysi vznikol z potreby porovnávať výskumnú výkonnosť čínskych univerzít, ale rýchlo sa z neho stal globálny hit. Pre noviny je nahrávkou na rýchle a lacné napísanie oslavných či zatracujúcich článkov. V slovenskom prípade to druhé. Do rebríčka zverejnených 500 najlepších svetových univerzít sa nikdy nijaká domáca nedostala.
Rebríček má aj kritikov. Dáva napríklad veľkú váhu publikáciám v časopisoch Nature a Science. Pritom každá krajina nemá tradíciu publikovať v anglosaských periodikách. Ani špičkové francúzske či ruské univerzity v rebríčku nevidno na prominentnom mieste. To vedie k otázke, čo je vlastne pri hodnotení kvality univerzity kľúčové.
Výskumná výkonnosť, meraná počtom citácií v akademických publikáciách, je v mnohých krajinách významným parametrom pre rozdeľovanie štátnych financií. U nás sa zohľadňuje, ale slabo. Univerzity sa venujú skôr vyučovaniu. Aj preto často počuť, poďme ich teda hodnotiť podľa umiestnenia absolventov na trhu práce.
Vyvinúť spoločenský tlak a prijať opatrenia voči školám, ktoré vyslovene produkujú nezamestnaných, to dáva zmysel. Ak by sme sa ale chceli pozrieť komplexne na to, ako sa presne absolventi uplatňujú vo svojom odbore a koľko zarábajú a tvoriť podľa toho politiku, nie je dosť dát. A niekedy by hodnotenie skôr odrážalo neschopnosť domáceho trhu absorbovať inak kvalitne pripraveného uchádzača.
Ak vyštudujete na Slovensku matematiku a chcete ostať doma a v odbore, asi skončíte s malým platom učiteľa či vedca. Ale môžete sa dobre uplatniť v zahraničí, či už vo vede, alebo vo finančnom sektore. Takýto absolvent by svojím platom náramne zlepšil priemer svojho študijného odboru. Problém je, že ho domáce štatistiky momentálne ťažko podchytia. Platí to aj inde. Geológ má na Slovensku slabé uplatnenie, medzinárodné prospektorské firmy však ponúkajú lukratívne miesta.
Alebo inak. Ešte za druhej Mečiarovej vlády zamestnávatelia aj predstavitelia exekutívy lákali mládež na tradičné aj novootvárané strojárske odbory, napríklad trenčiansku mechatroniku, s posolstvom, že práve takéto odborné vzdelanie im zabezpečí istú budúcnosť. Potom prišlo politické rozhodnutie spraviť z odvetvia dodávateľa zahraničným koncernom. Dopyt po vysokoškolsky vzdelaných strojároch sa dramaticky zmenil.
Áno, uplatnenie treba sledovať. Len treba venovať viac pozornosti kvalitnému zberu dát a tie potom analyzovať rozumne. V Nemecku, vo Francúzsku či v Británii majú vysoké školy, priemysel a vláda veľmi dobré mechanizmy na to, aby reagovali na to, že sa vynoril nový materiál či technologický postup. Prispôsobia výučbu. Podobné prepojenie nám chýba. A, samozrejme, dobre funguje len vtedy, ak existuje aj kvalitná hospodárska politika a stratégia.
Zároveň sa nevyhneme ani zvyšovaniu dôrazu na výskum, s oveľa väčšou váhou financovania cez grantový systém. Ale opäť, najprv potrebujeme koncepciu, čo od univerzít očakávame. Inak sa budeme potácať od jednej lamentácie nad rebríčkami k druhej.