Počas nich si ľudia vybavujú najmä veci, na ktoré inak nemajú čas. Američania tak majú tendenciu cestovať vtedy, keď na to život vytvorí príležitosť. Počas štúdií, po odchode z dlhoročnej pracovnej pozície, ale najmä v dôchodku. Ak dovolenka, tak je to raz za čas výlet do Vegas, do Mexika alebo loďou po Karibiku. Pravidelné výlety lietadlom k moru či do hôr, to bežný Američan nepozná. Ani Číňan či Ind.
Podobne, ako sa národy líšia v prístupe k voľnému času, líšia sa aj v prístupe k práci. A tu sa nájdu veľké rozdiely aj v rámci Európy. V Holandsku idete okolo stavby domu a zistíte, že robotníci si pri práci spievajú. Z kníh vieme, že to bola kedysi bežná vec aj u nás. Ale kto by spokojnú tvár a rezké, uvoľnené pohyby na pracovisku čakal dnes?
Reflexívny postoj k práci je pritom vážna vec. Niekto môže mať až pavlovovsky podmienenú neschopnosť uvoľnene pracovať. Človek, ktorý je vo voľnom čase vcelku príjemný, sa už pri náznaku niečoho, čo vyzerá ako práca, stáva dezorientovaným, rozpačitým a podráždeným. Súvisí to hádam s tým, ako sa práca vnímala za pokročilého socializmu.
Na jednej strane akúkoľvek systematickú činnosť sprevádzal psychický tlak, nervozita, krik. Od učenia v škole, cez vykonávanie drobných úloh v domácnosti až po aktivitu na pracovisku. Na druhej strane sa často bolo možné z povinností vyvliecť predstieraním únavy, choroby, prepracovanosti. A tak za socializmu bolo mnoho pracovísk, kde sa viac energie spotrebovalo na riešenie vzťahov medzi ľuďmi a predstieranie práce ako na prácu samotnú.
Chýbala orientácia na výsledok, hrdosť na dobre vykonané dielo. A tiež schopnosť tímovej práce. Slováci sa veľmi ľahko rozhádajú. Nečudo. Už vzdelávací systém tímového ducha podporuje minimálne. Nepraje rozvinutiu citu pre spoločný záujem, pokore voči prirodzenej autorite a orientácii na výsledok spoločného snaženia. Takúto zakrpatenosť sociálnych zručností možno nevdojak podporuje aj veľa pracovísk a ich pracovných procesov.
Sociológia práce by si u nás vôbec zaslúžila oveľa väčšiu pozornosť. Produktivitu nemožno vnímať len ako makroekonomickú, kvantitatívnu kategóriu. Zaujímavé sú reflexy, ktoré sa prejavujú v konkrétnych situáciách pracovného výkonu alebo riešenia problému. Podobne ako vzdelávacie, mocenské a pracovné štruktúry, ktoré tieto reflexy formujú.
Máme sektorovo rôznorodú ekonomiku. Zmeny sem vnášajú zahraničné firmy, ale aj navrátilci, ktorí nabrali zvyklosti v iných krajinách a kultúrach. Skúmanie tejto mozaiky je zaujímavé z hľadiska pochopenia výkonnosti hospodárstva. Ale fascinuje aj čisto akademicky. Opis trávenia dovoleniek rôznymi národmi môže byť zaujímavý. Ale naozaj obsažným opisom danej spoločnosti je zrejme až analýza prístupu k práci.