Povedal mi predstaviteľ organizácie bojujúcej za práva detí na láskyplný domov. Stretli sme sa na konferencii s názvom Dieťa ako dar. Mali sme debatovať o tom, ako lepšie chrániť právo detí na život, ktorý sa dá žiť. Mňa pozvali, aby som hovorila o chudobe detí osamelých rodičov a detí z mnohodetných rodín. Nehovorila som o bývaní a po tomto poučení ma to zamrzelo. Na konferencii o dostupnosti bývania hovorila výrečne Anna Ghannamová, keď približovala program Náruč.
Trojročný program pomáha postaviť sa na vlastné nohy osamelým ženám, ktoré sa rozhodli pre dieťa. Pomáha so sebadôverou, vzdelávaním, vzťahmi. A keď je všetko na dobrej ceste, mamy majú kvalifikáciu, prácu a deti chodia do škôlky, zrazu sa všetko láme na tom, že nevedia nájsť samostatné bývanie. Také, ktoré by zaplatili z nízkej mzdy. Len dvom z tridsiatich piatich mám, ktoré prešli programom, sa to podarilo. Obecných bytov je málo a sú pridrahé pre tých, ktorí vykonávajú slabo platenú prácu.
O bytoch za komerčný nájom či hypotékach nehovoriac. Neviete o nejakom prenájme? Pýta sa ma Zorkina mama. Bývajú v ubytovni predanej investorovi za euro s tým, že ju zbúra a platiacim nájomníkom sa postará o bývanie. Zmluva je však napísaná tak, že investorovi dovoľuje zaplatiť rodinám s deťmi na týždeň hotelovú izbu a viac sa nestarať.
Neviete o nejakom prenájme? Tak sa občas pýtajú ľudia zo zariadení núdzového bývania či z krízových centier. Býva sa tam len obmedzený čas, lebo zákon čudne predpokladá, že po pobyte v azylovom či inom centre je už človek finančne silný a schopný postarať sa obývanie sám.
Zdroj takéhoto presvedčenia je zrejmý len u moralizátorov. Je to slepota z osvietenia. Môj poučovateľ presviedčal konferenčné publikum o inteligencii ľudského zárodku tak vášnivo a zoširoka, že od buniek sa nemohol dostať k narodeným deťom ani pri dobrej vôli. Životné podmienky narodených sú pre bojovníkov za právo na život nevyhnutne vedľajšie.
V zbožnom Prešove sa preto podpisujú pod petíciu proti premene opustenej škôlky na zariadenie núdzového bývania pre týrané ženy s deťmi. Strašenie "asociálnymi“ či "kriminálnymi“ živlami účinkuje, hoci ide o ochranu detí, za ktorých narodenie východ a pol Slovenska nadšene pochoduje. Presvedčí Prešov občanov, že nie je legálne žiadať petíciou odoprenie práva na pomoc? Ktovie.
Doteraz sa to nepodarilo mestu Dobšiná, ktoré sa pred viac než desaťročím nechalo obdobne zastrašiť a odstúpilo od zámeru ozdraviť mizerné bytové podmienky tých, ktorých deti plnia detské domovy.
Hlasy kritizujúce takýto prístup k službe bývania sú zatiaľ osamelé. Väčšina organizácií poskytujúcich núdzové bývanie ako keby podobne ako môj poučovateľ nevidela, že efekt ich záslužnej práce nekazia ich klienti príliš "zvyknutí na pomoc“.
Škodnou je nedbalá bytová politika veľkého počtu obcí. Utváraná väčšmi predsudkami tých, čo najviac kričia, a finančnými záujmami, ktoré sa presadzujú poza chrbát občanov, ako starostlivosťou o slušný život všetkých.