Vtedy sme pozerali spolu v televízii detektívky. V odhadovaní, kto je vrah, bola mama vždy lepšia ako ja. Vysvetľovala som si to jej povolaním, pracovala ako psychiatrička, a svojou averziou voči detektívkam a násiliu.
Od malička som sa bála. Najskôr ježibáb a čarodejníkov, neskôr strašidiel, potom mŕtvol a napokon vrahov. Napriek tomu je mi milšia detektívka ako romantický film, kde väčšinou po prvých vetách viete, o čom to bude.
Najradšej mám Hercula Poirota a slečnu Marplovú. Agathu Christie považujem za výbornú spisovateľku, rovnako ako sira Arthura Conana Doyla. Možno preto, že detektívkam v ich podaní nechýba romantický či romantizujúci prvok, dekorácie, zmysel pre humor či detail. A, samozrejme, napätie.
Sherlock Holmes a Hercule Poirot boli svojím spôsobom čudáci. Každý po svojom. Čo sa toho „čudáctva“ týka, mali svojich nasledovníkov. Inšpektora Kojaka obľubujúceho lízanky, roztržitého Columba v pokrčenom baloniaku, komisárov Moulina, Monka, a vôbec, boli to čudáci, možno okrem komisára Rexa či majora Zemana…
Dnes čudákom tuším odzvonilo. Sú to tvrďáci a flegmatickí frajeri, chlapi, čo neplačú, istý druh romantizmu nahradilo násilie, zabíja sa pre prachy a drogy, tých prachov je veľa, humor detektívkam chýba.
Milovaná Agatha Christie! Ešte že bola taká pracovitá a napísala toľko kníh. Ani „jej vrahom“ nechýba šmrnc. Prezliekajú sa, nosia masky, zakrádajú sa tmou, používajú jedy, zhadzujú sa zo schodov, a najmä vraždí sa, samozrejme, aj pre „prachy“, obyčajne však ide o dedičstvo, ale často i kvôli láske, náklonnosti či prestíži.
Zaspala som nedávno pri televízii a keď som sa v noci zobudila, s vytreštenými očami som pozerala na obrazovku. Donedávna som za jednu z najslabších považovala detektívku sčasti domácej proveniencie Kriminálka Staré Mesto, ale mýlila som sa. Tá má medzery všade – v scenári, v obsadení, ani jeden z vyšetrovacieho personálu „nemá gule“ a svoju „neguľovitosť“ nahrádza spôsobom prehovoru. Obyčajne nepovie nič. Vrah uniká, nadriadení ho nechápu a bulvár sliedi. Divák zíva a prepína.
Film, ktorý som v noci videla, pripomínal počítačovú hru. Chvíľu nebolo jasné, kto koho stopuje. Pokojne sa mohol volať strieľačka. Zomrelo asi dvadsať ľudí a komisár si skoro ráno v automate kúpil kávu. Zavolala mu milenka, akú mal noc a on, že v pohode… Divák má mať asi dojem, že na živote nezáleží.
Pomyslela som si, že vďakabohu patrím ešte do "starého sveta” alebo železa… V poslednom čase sa hovorí o poklese záujmu o dobrú literatúru. Agatha Christie bola autorka detektívok, a tie v očiach intelektuálov patrili k poklesnutým žánrom. Jej knižky dnes však pôsobia nanajvýš intelektuálne, sú výborne, s chuťou napísané.
Mám rada "krimošky”, kde sa život cení a kde záleží na všetkom, kde je dôležitý vrah aj detektív, vedľajšie postavy. Mám rada detektívky a detektívov, ktorí majú svoj štýl.