Na prvý pohľad sa Jean-Claude Juncker nemal čoho obávať. Predsedom komisie sa stal ako „volebný líder“ najsilnejšej politickej skupiny. Spôsob vymenovania mohol zanechať v mnohých ústach trpkú príchuť, podporu najsilnejších politických skupín mu to malo zabezpečiť.
Politické afiliácie vymenovaných komisárov šli v línii „veľkej koalície“, ktorú Juckerov tím reprezentuje. Stredo-pravá EPP, sociálni demokrati ani liberáli by preto nemali mať veľký záujem na rozbíjaní kompromisu. Neopatrné vyjadrenia nominantov či ich nejasné prepojenia so záujmovými skupinami si mohli vyžiadať jednu-dve obete, ale to by boli plánované straty.
Situácia sa však vyvíja trochu inak. Britského kandidáta Jonathana Hilla predvolali na druhý výsluch, čo je zlý signál. Doplatil na lobistickú minulosť a fakt, že toryovci nie sú z vlastného rozhodnutia členmi EPP. Ďalším je Španiel Arias Cañete, pod ktorého mala spadať energetika a klimatické zmeny. Hoci pred europoslancami vystupoval ako zástanca environmentálnej politiky, svoje (pretrvávajúce) vzťahy s ropným biznisom nedokázal presvedčivo vysvetliť.
Horúce grilovanie si užil aj Orbánov kandidát Tibor Navracsics. Jeho pôsobnosť mala okrem vzdelávania zahŕňať aj oblasť občianstva. To je pre viacerých europoslancov ťažko zlučiteľné s faktom, že bol súčasťou vlády, ktorá prijala kontroverzné mediálne zákony, tlačí na kritické mimovládne organizácie a snaží sa obmedziť samosprávu univerzít. Ak k tomu pripočítame ťažkosti Věry Jourovej, namále majú štyria stredo-praví kandidáti.
A to je trochu problém. V parlamentnej politickej hre, ak pôjdu dole nejakí modrí, triasť sa musia aj červení. Pierre Moscovici je asi priveľká ryba (Nemcom musel sľúbiť, že na eurobondy ani nepomyslí), ale zostávajúci kandidáti sociálnych demokratov sa môžu v pondelok chystať na tvrdý boj.
Hearingy sa stali bojiskom s niekoľkými frontami. Európsky parlament ako inštitúcia ukazuje hneď na úvod svoju silu. Voči komisii, no predovšetkým voči rade. Problémy španielskeho či maďarského kandidáta pramenia aj z vnútroštátnych sporov v ich materských krajinách. A, samozrejme, je tu ideologický konflikt medzi zástupcami „rozpočtovej zodpovednosti“ a advokátmi „investícií do rastu“, v ktorom má prvá skupina prevahu. Mŕtvoly budeme počítať na budúci týždeň.
V tom hluku trochu zanikla správa, ktorá určite nie je z hľadiska budúceho fungovania eurokomisie nezaujímavá. Týka sa „trapasu“ počas grilovania švédskej kandidátky Cecilie Malmstromovej, ktorá má zodpovedať za medzinárodný obchod. Ukázalo sa, že jej písomnú odpoveď na jednu zo zásadných a kontroverzných otázok revidovala šedá eminencia Juckerovho osobného tímu, šéf kabinetu Martin Selmayr. Figúrka sem či tam, Juncker má rád hru pekne pod kontrolou.