Nám nosí každý rok jabĺčka mamina sestra Katka z Kocuríc pri Piešťanoch. Tam u nej je dobre. Všetko v jej záhrade je zelené a žírne, všetkému sa darí. Vinohradnícke paradajky dorastajú do obrovských rozmerov, v strapcoch tam v lete dozrievajú ríbezle, červené aj čierne.
Marhule sa musia podopierať, lebo sú ťažké od ovocia. Slivky dozrejú a spadnú rovno do lekváru, ktorý sa varieva starosvetsky v kotle na dvore. Drienky padajú na čistú plachtu a odtiaľ do kompótu. Pozdĺž domu sa tiahne longoš s viničom. Vo vinohrade rastie fazuľa, v skleníku uhorky a konča záhrady stojí obrovská košatá hruška fajka, ktorá má najsladšie plody na svete. Samozrejme, aj kvety. Mám rada záhrady, kde vedľa zeleniny a ovocia rastú kvety, kde sa popri plote vinie plamienok a neďaleko rastú himbery, kde kvitnú pivonky pri ríbezliach.
Katka a jej muž Štefan sa starajú o záhradu a o vnukov. Teraz, keď zomrela naša mama, starajú sa aj o nás so sestrou a o naše deti. Aby nám na svete nebolo smutno.
Každý rok sa chválim cudzím perím a otváram Katkine kompóty a lekváre, každý rok pečiem koláče z Katkiných jabĺk. U nás v rodine sa vždy držalo na koláč zvaný pité.
Mama s Katkou, keď boli dievčatká, chodievali na prázdniny k starej mame do Ilavy. Vždy v nedeľu popoludní išli po návštevách so svojou babičkou. Vyobliekala ich, učesala, museli mať biele "zokničky”, ponožky. Všade ich usadili v obývačke, ponúkli im kávu alebo čaj a v každom dome i jablkové pité. Almášpité. Aj ich babička Johanka pekávala almášpité. Aj moja babička Jolanka. Almášpité pekávala i naša mama a pečie ho aj Katka.
Každý rok som na Jablkové hodovanie pekávala almášpité s mamou. Z Katkiných alebo našich, modranských jabĺk. Pospomínali sme všetky almášpité, na ktoré sme si spomenuli, jablone, ktoré už nie sú, starodávne odrody jabĺk ako kožúšky, čapáky, hrkálky. Medzitým mama šúpala a krájala jabĺčka a ja som miesila cesto. Zavše sme si jedna z druhej uťahovali, inokedy mi do pečenia kibicovala a ja som sa hnevala.
Tento rok som prvý raz piekla mamino pité z jej zeleného zošita s receptami sama. Občas som sa pozrela do rohu, kde sedávala mama, nebolo sa koho opýtať. Trochu som do toho cesta naplakala.
Na Jablkovom hodovaní v Pezinku bolo jablkových koláčov a koláčov. Niektoré boli také okaté, že vám samy skákali do úsmevu aj do úst. Pravdaže, aj pité bolo. Potešilo ma, že prišla dcéra maminej kamarátky z Bernolákova a kúpila moje pité podľa maminho receptu svojej mame. Večer mi napísala, že mama odkazuje, že bolo lahodné. Mamino pité, s jabĺčkami od tety Katky, do ktorého som naplakala.