Už iba pár jednotlivcov dáva pred týmto dňom prednosť svadbe, narodeninám alebo, podobne ako hypermarkety, Vianociam.
Každý chápe, že pritom môže ísť iba o pretvárku, lebo väčšieho šťastia, ako sú voľby, pre človeka niet. Ak si dnes položíme azda najstaršie filozofické otázky ľudstva „Odkiaľ sme prišli? Kto sme? Kam ideme?“, potom je iba málo tých, čo by nevedeli zaraz správne odpovedať: „Od volieb! Voliči sme! A ideme voliť!“
Voľby sú nesmierne dôležité. V Bratislave napríklad ich príchod dočasne vyvolal električku. Aspoň tá, ktorá kedysi chodila na hlavnú stanicu, už tri roky putovala iba kdesi v záhrobí a zjavovala sa len na neupgradovaných navigáciách v mobiloch nevinných japonských turistov. Koľkí na ňu márne čakali napríklad na Obchodnej ulici, kde síce zanechala určitú pamäťovú stopu, no svojou nepozemskou telesnosťou ich už nevedela priblížiť k atrakcii pre nich istotne najväčšmi fascinujúcej, teda k meškajúcim vlakom.
Električka sa však po tieto dni vynorila zo záhrobia, aby dala Bratislavčanom i ostatným posledné zbohom. Potom už zase premávať nebude, lebo jej to vraj na stanovených trasách akosi nesvedčí. Prezrádzajú to jej plány do budúcnosti. Vraj by mala chodiť v podzemí, čo je iste iba eufemizmus pre jej definitívny pohreb.
Na to, aby chodila v podzemí, ako mala naplánované, jej vraj chýba poriadny tunel. A tunel na Slovensku môže byť poľahky iba ďalším eufemizmom pre to, aby nechodila už vôbec a už nikdy. To, čo je vzhľadom na ňu dnes naozaj dôležité, je fakt, že sa dokázala rozhýbať iba v súvislosti s voľbami. Ak si teda položíme otázku, ako je možné, že električka na stanicu ide, potom je odpoveď jednoduchá. Pomyselne síce ide na stanicu, no v skutočnosti, tak ako všetko ostatné tvorstvo v priebehu evolúcie, speje iba k voľbám.
Obrátil som sa preto so svojimi politickými problémami na forézneho politológa, ktorý si nedopité propagačné materiály v igelitových taškách rozložil na lavičke pri trhovisku na Miletičovej ulici. Je to azda jediné miesto na Slovensku, kde naše komunálne voľby majú bezprostredný medzinárodný dosah. Postihujú rovnako Slovákov, Maďarov, Vietnamcov, Číňanov, Rómov, moslimov a iných.
„Čo je v súvislosti s voľbami, aspoň podľa vás, najdôležitejšie?“
Pozrel sa k nebu, čo je najstaršie opovržlivé gesto znalca voči laikovi: „Bože! Predsa zásoby! Ja už mám sedem pív, ďalšie si dokúpim!“ Je to aspekt politického života, ktorý som nedocenil.
„Prečo sú zásoby také dôležité?“ nechápal som. Strašná politologická idea vyplynula rovno z jeho úprimného rozhorčenia: „Nevideli ste Škótsko? Nevideli ste Katalánsko? Tie záľahy ľudí! Nikto sa v celej našej vlasti v tom dave už nikam nedostane!“
„A vy pôjdete voliť?“ spýtal som sa.
„Jasné, veď je to dôležité pre život celej komunity!“ Neviem vysvetliť prečo, ale práve jemu to akosi verím.