Na jej pozvanie a náklady sa stretávajú predstavitelia národných ministerstiev, občianskej spoločnosti, europoslanci a ďalší zainteresovaní s nádejou, že ich to podnieti k väčšej zodpovednosti pri dosahovaní azda najvlažnejšie prijímaného cieľa Stratégie Európa 2020.
Otázka spolupráce bola teraz osobitne aktuálna. Nové tváre na dôležitých pozíciách v Európskej komisii a parlamente prinášajú otázku o kontinuite. Z názvu Riaditeľstva pre zamestnanosť a sociálne veci vypadlo „sociálne začlenenie“. Nová komisárka Marianna Thyssenová však vyzerala vierohodne, keď tvrdila, že európsky sociálny model je súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva a ona bude jeho hodnoty ochraňovať.
Hoci Thyssenová patrí k ľudovcom, v pohľade na dôležitosť a zmysel boja proti chudobe si dobre rozumela s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schultzom z radov socialistov. Zhodli sa na potrebe slušného minimálneho príjmu pre všetkých, na tom, že všetky deti treba ochraňovať od raného detstva a že k základným európskym hodnotám patrí altruizmus a zmysel pre spravodlivosť. A tiež v tom, že hlboká chudoba a neúnosné sociálne rozdiely ohrozujú základy demokracie, keďže vedú k rozpadu súdržnosti a skupinovej nenávisti.
Thyssenová však napriek pekným slovám o hodnotách vyvolala určitú ostražitosť opakovaným zdôrazňovaním potreby modernizácie systémov sociálnej ochrany. Viacerí diskutéri varovali, že modernizácia je nebezpečné zaklínadlo. Modernizáciou sa nedávno prikryl zámer odstrániť sociálne tarify pri poskytovaní energií a len po dlhých diskusiách sa ich podarilo zachovať.
Viac ako podobné gumené výrazy sa však zdajú nebezpečné názory prichádzajúce z východnej časti únie a sociálna ochrana im ako súčasť kultúrneho dedičstva hovorí len málo. Otvorené spochybňovanie európskeho sociálneho modelu zaznelo počas platformy iba od podpredsedníčky výboru EP pre sociálne veci Danuty Jazlowieckej. Tá v duchu rýchlo kvasených ideológií zo začiatku 90. rokov kázala prítomným, že zachovávanie sociálneho modelu prináša Európe problémy a ľuďom treba dať väčší priestor pre aktivitu a viac zodpovednosti presunúť na rodiny. Jej úvahy síce nenašli podporu, no červíka pochybnosti zasiali.
Nové členské štáty aj tentoraz zostali verné povesti spochybňovateľov európskych sociálnych hodnôt. Našu povesť však nečakane zachránil trnavský gymnazista Dominik Drdul. Fakticky otváral konferenciu, ktorá sa konala práve v deň 25. výročia prijatia Dohovoru o právach dieťaťa (20. 11. 1989). V príhovore plynulou angličtinou ďakoval za dobrú zdravotnú starostlivosť a možnosť vzdelávať sa spoločne so zdravými deťmi a apeloval, aby sa podobná príležitosť dostala všetkým zdravotne postihnutých deťom. Smelý a nadaný Dominik, ktorému vozíček nebráni v uplatnení, je dôkazom, že európske sociálne hodnoty majú presvedčivých obhajcov aj u nás.